V uplynulých dvoch rokoch mnohé krajiny podnikli kroky správnym smerom k čistým nulovým emisiám, no väčšina z nich má pred sebou ešte dlhú cestu - poukázala na to správa KPMG Net Zero Readiness Report.
Cieľový dátum, do ktorého by sme mali dosiahnuť čisté nulové emisie, 2050, bol navrhnutý v správe Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (UN IPCC) z roku 2018. Európska únia si stanovila právne záväzný cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnym kontinentom, so strednodobým cieľom znížiť emisie o 55% do roku 2030. Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 by obmedzilo nárast teploty na 1,5 stupňa Celzia, čím by sa znížili značné škody, ktoré globálne otepľovanie spôsobí v nasledujúcich desaťročiach.
Úloha firiem pri plnení klimatických cieľov
Stále viac podnikov sa zaväzuje dosiahnuť čisté nulové emisie a znížiť svoj vplyv na planétu. Zvyšuje sa totiž aj globálny tlak na dekarbonizáciu v dôsledku stupňujúcich sa prejavov zmeny klímy. Spoločnosť očakáva zodpovedný prístup aj od podnikov – plány, opatrenia a merateľný pokrok v udržateľných stratégiách. Tieto očakávania však predstavujú aj nové príležitosti na trhu pre tie firmy, ktoré sa s nimi dokážu vysporiadať a vybudovať svoju firemnú stratégiu berúc do úvahy globálne environmentálne ciele.
Mladí ľudia stále viac apelujú na firmy, aby zohrávali väčšiu úlohu pri plnení klimatických cieľov, vyplýva to z prieskumu KPMG medzi 363 mladými ľuďmi z 38 krajín. Na základe prieskumu má iba menej ako tretina mladých profesionálov (28 percent) pocit, že sú v otázke čistej nuly a udržateľnosti vo svojej firme vypočutí. Pritom viac ako polovica (58 percent) uviedla, že má široký prehľad o globálnych výzvach v oblasti udržateľnosti.
KPMG Net Zero Readiness Report: Je svet pripravený na klimatickú neutralitu?
Správa KPMG o pripravenosti na čisté nulové emisie (Net Zero Readiness Report) skúma kroky, ktoré podniklo 24 krajín, ako aj kľúčové hospodárske odvetvia na zníženie emisií skleníkových plynov. Vyplýva z nej, že krajiny podnikajú kroky pre dosiahnutie klimatických cieľov, no aj to, že pri tom čelia mnohým výzvam. Správa zhrnula šesť kľúčových zistení.
1. Niekoľko krajín s najväčšími emisiami na svete zvýšilo svoje ambície v oblasti čistých nulových emisií
Spojené štáty americké sa v februári 2021 opäť oficiálne pridali k signatárom Parížskej dohody a zaviedli zákon o znížení inflácie s významnými daňovými stimulmi pre dekarbonizačné práce, s rozpočtom 370 miliárd USD na programy energetickej bezpečnosti a klímy. Čínsky prezident Si Ťin-pching oznámil v septembri 2020 snahu dosiahnuť vrchol emisií uhlíka do roku 2030. Európska únia dosiahla významný pokrok v dekarbonizácii, pričom invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 urýchlila ambície zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom plánu REPowerEU.
2. Nulové emisie sa integrujú do svetových ekonomických systémov
Jurisdikcie na celom svete zaviedli systémy obchodovania s emisiami, kde subjekty produkujúce emisie musia kupovať obchodovateľné kvóty alebo povolenia. Európska únia rozširuje svoj systém z roku 2005 na nové odvetvia a od októbra 2023 zavádza mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc. Ten bude vyžadovať, aby dovozcovia platili ekvivalentnú sumu za emisie uhlíka potrebné na výrobu tovarov ako výrobcovia v rámci EÚ, vytvárajúc tak rovnaké podmienky pre všetkých.
3. Výroba nízkouhlíkovej energie rýchlo rastie
Fosílne palivá (uhlie, zemný plyn a ropa) zabezpečujú v súčasnosti až 82 % svetovej primárnej energie, no najnovšie politické iniciatívy sa sústreďujú najmä na rozvoj nízkouhlíkovej energie. Krajiny využívajú mnoho rôznych nízkouhlíkových technológií, vrátane výroby veternej energie na mori stavbou pevných turbín v plytkých vodách alebo využitia slnečného žiarenia na výrobu ekologického vodíka, ktorý sa môže premeniť na elektrickú energiu a teplo.
Obnovil sa záujem o jadrovú energiu, ktorá síce nie je obnoviteľným zdrojom energie, ale je spoľahlivým zdrojom nízkouhlíkovej elektriny. V niektorých krajinách však ostáva politicky kontroverzná, aj keď iné, ako napríklad Francúzsko, menia svoju politiku vzhľadom na jej prínosy k dekarbonizácii.
Zvyšovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov je považované za kľúčové opatrenie na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia. Napriek tomu sa väčšina výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov stretáva s výzvami, vrátane nedostatku kritických nerastných surovín, infraštruktúry, skladovacích zariadení, kvalifikovaných pracovníkov a politických prekážok.
4. Rastúci predaj elektrických vozidiel ukazuje, ako rýchlo sa dokážu niektoré odvetvia dekarbonizovať
Celosvetový predaj elektromobilov rýchlo stúpol zo 4,2 % v roku 2020 na 14 % v roku 2022. V Číne tento nárast bol dokonca päťnásobný, dosahujúc 29 %, zatiaľ čo v Nórsku bolo v roku 2022 takmer 9 z 10 predaných áut elektrických.
Napriek úspechu elektrických vozidiel, zvýšený dopyt spôsobuje problémy v mnohých krajinách s nedostatočným počtom nabíjačiek a obmedzenou kapacitou miestnych elektrických sietí. Aby sa riešil nedostatok nabíjačiek, niektoré krajiny uvažujú o implementácii "dynamického nabíjania", ktoré umožňuje dobíjanie vozidiel počas pohybu. Švédsko plánuje tento prístup zaviesť na tisícoch kilometrov ciest. V mnohých prípadoch si rast počtu elektrických vozidiel vyžiadal vysoké vládne dotácie.
5. Lokálne vplyvy projektov nízkouhlíkovej energetiky na životné prostredie a komunity spôsobujú konflikty "zelený proti zelenému“
Prepojenie veľkého počtu vzdialených lokalít a zároveň distribúcia väčšieho množstva energie pre nabíjanie vozidiel, vykurovanie a ďalšie využitie znamená zvýšenie rozsahu a kapacity energetických sietí. Projekty pre rozširovanie infraštruktúry však môžu mať výrazný vplyv na miestnu faunu a flóru, biodiverzitu a komunity. To často vedie k odporu a v niektorých prípadoch k zablokovaniu prác. Podobné konflikty môžu spôsobiť aj vnútroštátne environmentálne predpisy.
Viaceré krajiny však venujú značné úsilie reformám systémov, aby sa tieto problémy riešili aktívne, a to aj prostredníctvom lepšieho plánovania, konzultácií s komunitami a vyzdvihovania prínosov jednotlivých projektov.
6. Ľudí znepokojujú náklady a zákazy spojené s dosahovaním klimatických cieľov
Napriek všeobecnej podpore cieľa dosiahnutia klimatickej neutrality môžu mať ľudia problémy s opatreniami, ktoré sú finančne nákladné, alebo obmedzujú ich možnosti.
V prípade Spojeného kráľovstva sa úsilie o prechod najmenej energeticky efektívnych domov z vykurovania zemným plynom na nízkouhlíkové alternatívy nestretlo s úspechom. Veľmi málo domácností prešlo na vykurovanie tepelnými čerpadlami kvôli vysokým nákladom a náročnej inštalácii, čo viedlo k odloženiu plánovaného termínu ukončenia predaja nových plynových kotlov. Nemecký pokus zakázať výmenu kotlov na zemný plyn bol tiež výrazne upravený po stretnutí s odporom.
Iniciatívy pre zlepšenie energetickej hospodárnosti a nízkouhlíkové vykurovanie však môžu uspieť, ak sú podporené štátnymi dotáciami. Na Slovensku je energetická obnova budov súčasťou Plánu obnovy, ktorý je financovaný zo zdrojov Európskej únie. O dotácie na zlepšenie tepelno-technických vlastností budov a na inštaláciu nízkouhlíkového zdroja energie tak bol mimoriadny záujem.
O prieskume
Správa KPMG o pripravenosti na čisté nulové emisie (Net Zero Readiness Report) vychádza z rozhovorov s národnými klimatickými expertmi KPMG v 24 krajinách, ako aj s globálnymi odborníkmi KPMG. Okrem toho, že obsahuje špecifické informácie o jednotlivých krajinách a hospodárskych odvetviach, správa identifikuje poznatky, ktoré sú rozhodujúce pre pochopenie a prekonanie výziev spojených s dosiahnutím klimatickej neutrality na globálnej úrovni.