Pre koho je určená taxonómia EÚ a čo nám prináša?

Jedným z pilierov európskej zelenej dohody a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo sú aj zelené investície. Práve tzv. taxonómia EÚ alebo zelená taxonómia určuje, aké kritériá má daná zelená investícia (respektíve činnosť) spĺňať, aby mohla byť považovaná za environmentálne udržateľnú ( teda zelenú). Pomocou jasných kritérií, ktoré sú založené prevažne na vedeckej báze, má zelená taxonómia za cieľ zlepšiť dôveryhodnosť tvrdení o tom, že určitá činnosť je zelená a bojovať tak proti greenwashingu. Zavedením povinnosti zverejňovať údaje zas taxonómia EÚ prispieva k vyššej transparentnosti a porovnateľnosti zverejnení.

Za zelenú činnosť sa podľa taxonómie EÚ považuje taká, ktorá významne prispieva k jednému zo šiestich cieľov týkajúcich sa životného prostredia.

Aké sú teda environmentálne ciele, ktoré taxonómia EÚ rieši?

To však nie je všetko. Zelené činnosti zároveň musia spĺňať tzv. pravidlo výrazne nenarušiť („do no significant harm“ alebo „DNSH“) a teda významne neprispievať k zhoršeniu zvyšných environmentálnych cieľov. V závislosti od jednotlivej činnosti sa toto posúdenie robí až na úrovni piatich zvyšných environmentálnych cieľov (teda ani jeden z nich nemôže byť činnosťou výrazne narušený).

Ako tretie kritérium musí daná činnosť spĺňať takzvané minimálne sociálne záruky, a teda pri danej posudzovanej činnosti sa musia dodržiavať základné ľudské práva, štandardy pre pracovné podmienky určené v medzinárodných dohovoroch alebo v medzinárodne uznávaných princípoch a usmerneniach pre zodpovedné podnikanie.