Ako zistím, akú firmu chcem kúpiť

Pri uvažovaní o kúpe firmy si treba stanoviť kritériá na zostavenie širšieho zoznamu cieľových spoločností, tzv. long-listu. Veľmi dobrým zdrojom vyhľadávania je portál FinStat, na ktorom sa dajú filtrovať podniky aj podľa štatistického kódu SK NACE.

Napríklad pod kódom „SK NACE 35110 – výroba elektriny“ ponúkne zhruba 700 spoločností. Lenže vyberať z takého množstva je ako hľadať ihlu v kope sena. Preto je potrebné lepšie si zadefinovať cieľovú firmu.

Cena

Okruh vyhľadávaných firiem závisí v prvom rade od toho, koľko chceme investovať. Ak mám k dispozícii 20 miliónov eur, nemôžem si dovoliť kúpiť veľký energetický podnik, pretože stojí rádovo viac.

Príklad: Hľadáme firmu a máme k dispozícii maximálne 10 miliónov eur.

Tržby

Sú základným ukazovateľom na stanovenie podielu na trhu. Ak je motiváciou jeho získanie, je vhodné zamerať sa na firmy s čo najvyššími tržbami. Dôležitý môže byť aj trend ich vývoja – či za posledných päť rokov výrazne neklesajú, čo by znamenalo znižovanie podielu na trhu.

Príklad: Hľadáme firmu s ročnými tržbami aspoň 20 miliónov eur.

Marža / Ziskovosť

Každé odvetvie pracuje s rôznymi maržami na jednotlivých úrovniach – hrubá marža, EBITDA marža, EBIT marža. Pri hodnotení možných akvizičných cieľov by toto kritérium nemalo chýbať.

Skúsený investor si bežne zadefinuje minimálnu nominálnu hodnotu marže. Stáva sa to napríklad pri diskusiách s private equity investormi, ktorí majú stanovené minimálne kritériá na základe EBITDA.

Príklad: Hľadáme firmu, ktorá vygeneruje ročne EBITDA maržu 10 %, minimálne dva milióny eur.

Zadlženie

Aj v tomto prípade môže byť pomôckou FinStat, ktorý uvádza hodnotu čistého dlhu firiem, teda dlhu (bankové úvery, kontokorent, dlhopisy) zníženého o hotovosť.

Zadlženosť treba brať do úvahy najmä pri ocenení cieľovej firmy a modelovaní jej budúcej schopnosti plniť dlhovú službu (istina a úroky), teda či si dokáže zarobiť na splácanie dlhu.

Nefinančné kritériá

Je ich veľmi veľa, môžu to byť napríklad:

• dostupné informácie o zákazníkoch, ktorými sa cieľová firma pochváli na webových stránkach alebo v marketingových materiáloch,
• unikátne know-how alebo kompetencia, ktorú akvizíciou získame bez toho, aby sme ju dlhé obdobie budovali interne,
• geografické pôsobenie cieľovej firmy či výhradné zastúpenie jej produktu na trhu.

Short-list a prioritizácia

Keď sme zúžili okruh možných akvizičných cieľov, dostávame sa k tzv. short-listu, čiže zoznamu firiem, ktoré si zoradíme podľa dôležitosti jednotlivých kritérií. Následne si vytvoríme ranking – poradie, v akom budeme oslovovať vybrané podniky.

Short-list by nemal obsahovať viac ako 10 až 20 firiem. Je tiež dobré rozdeliť si ho na etapy.