Mnoho firiem pripravuje „impairment testy“ (resp. účtovné testy znehodnotenia majetku) ako každoročnú povinnosť bez pochopenia ich významu a základných princípov. Impairment testy sú užitočné, pretože môžu odhaliť potrebu zreálnenia hodnoty majetku. V našom článku sa pozrieme ako postupovať pri príprave testov tak, aby vyhovovali účtovným štandardom.
Čo je to impairment test?
Impairment test alebo test znehodnotenia majetku je proces, pri ktorom sa overuje, či hodnota položky majetku, ktorá je evidovaná v súvahe (účtovná hodnota), nie je nadhodnotená oproti reálnej (alebo trhovej) hodnote. To znamená, že k dátumu účtovnej závierky sa odhadne reálna hodnota daného aktíva. Táto hodnota sa následne porovnáva s účtovnou hodnotou. Týmto spôsobom sa zisťuje, či počas účtovného obdobia nedošlo k znehodnoteniu tohto aktíva.
Reálna hodnota môže pôsobiť ako „široký pojem“. Podľa slovenských účtovných predpisov upravuje pravidlá odhadu reálnej hodnoty zákon o účtovníctve, podľa IFRS zas štandard IAS 36. Testovať sa môžu položky majetku individuálne, ale aj podnik alebo časť podniku ako celok*.
*Časť podniku sa testuje najmä pre účel konsolidovaných finančných výkazov ako samostatná jednotka schopná generovať nezávisle cash-flow, resp. profit tzv. CGU („cash generating unit“).
Základným princípom je, že položky majetku, ktoré sa neodpisujú (napríklad goodwill v konsolidovaných finančných výkazoch alebo značky s nepretržitou dobou životnosti) musia byť testované každý rok. Ostatné typy aktív, vrátane celých CGUs, sa testujú vtedy, ak sa objavil indikátor znehodnotenia. Ide napríklad o negatívne hospodárske výsledky, vonkajšie faktory (napríklad požiar, živelná katastrofa) alebo iné faktory, ktoré môžu potencionálne viesť k strate hodnoty (napríklad strata významného zákazníka).
Skúsme si to vysvetliť na príklade – firma kúpila stroj pred piatimi rokmi za 300.000 EUR. Stroj sa pravidelne odpisoval a dnes je jeho účtovná hodnota 110.000 EUR. V strojovni došlo k havárii a tak sa objavil indikátor znehodnotenia. Po vykonaní impairment testu – kde sa odhadla reálna hodnota stroja, sa zistilo, že táto hodnota je už len 50.000 EUR*. Tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou (110.000 EUR) a reálnou hodnotou (50.000 EUR) predstavuje znehodnotenie stroja vo výške 60.000 EUR. Firma je povinná upraviť účtovnú hodnotu stroja a zaznamenať znehodnotenie v účtovníctve. To zabezpečuje, že majetok v účtovnej závierke odráža aktuálnu hodnotu stroja a majetok nie je nadhodnotený.
*Analytik sa pozrel na trhové ceny pre podobné stroje s rovnakou úrovňou opotrebenia, funkcionality a poškodenia.
Zároveň upozorňujeme, že odhad reálnej hodnoty pre celú CGU, ak by sa testovala, je vlastne ocenenie časti podniku a preto môže byť samostatne dosť komplexnou úlohou.
Prečo sa impairment test robí?
Účtovná hodnota aktív by mala čo najlepšie odrážať skutočnosť s ohľadom na princíp opatrnosti. Ak je reálna (alebo trhová) hodnota nižšia ako účtovná hodnota, znamená to, že aktívum bolo znehodnotené a je potrebné zaznamenať odpis, ktorý zodpovedá tomuto znehodnoteniu.
Presná hodnota majetku je kľúčová pre mnohé zainteresované strany, ako napríklad pre top management, investorov, vlastníkov, alebo aj banky. Existuje viacero dôvodov, prečo je dôležité, aby hodnota majetku nebola nadhodnotená a aby finančné výkazy čo najpresnejšie odrážali finančnú pozíciu firmy:
- Neadekvátne ohodnotený majetok môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam zo strany managementu alebo investorov;
- Nesprávne ohodnotený majetok môže ovplyvniť aj schopnosť firmy získať financovanie;
- Hodnota majetku môže mať aj priamy alebo nepriamy vplyv na odmeňovanie zamestnancov a manažmentu – napríklad, ak odpis po impairment teste ovplyvní zisk a na ten môžu byť naviazané odmeny manažmentu;
- Presná hodnota majetku takisto ovplyvňuje schopnosť firmy uzatvárať výhodné zmluvy s dodávateľmi alebo odberateľmi.
Aké sú odporúčania pri príprave impairment testu?
Pred samotným testovaním je dôležité zamyslieť sa, či existujú dôvody na testovanie určitých aktív, a to najmä tých, ktoré sa pravidelne neodpisujú. Najmä väčšie spoločnosti majú v rámci svojich účtovných procesov tento postup aj formalizovaný ako tzv. „trigger assessment“. Ak sa dôvody nájdu, je potrebné odhadnúť reálnu alebo trhovú hodnotu týchto aktív a porovnať ju s účtovnou hodnotou.
Odhad „reálnej hodnoty“ musí postupovať podľa špecificky definovaných štandardov. Zákon o účtovníctve určuje základné požiadavky, je však relatívne všeobecný. Z našej skúsenosti je veľmi dobrým „návodom“ štandard IAS 36, ktorý je aplikovateľný nielen pri IFRS závierke, ale aj ako dodatočný zdroj pri realizácii testu pre účel závierky podľa slovenských štandardov. Treba doplniť, že IAS 36 hlbšie špecifikuje, na základe akých princípov sa určí reálna hodnota a aké parametre musí spĺňať.
Autor článku
Karol Balco
Director
oddelenie oceňovania a finančného modelovania
Iveta Vargová
Analyst
oddelenie oceňovania a finančného modelovania
Konkrétna metodika, typ finančného modelu pre jej odhad a vstupy ako stanoviť a odhadnúť samotnú reálnu hodnotu, závisí aj od typu položky majetku, ktorá sa testuje:
- Celé podniky, časti podnikov alebo goodwill – využívajú sa budúce očakávané cash flows, ktoré sú diskontované na ich súčasnú hodnotu.
- Stroje, iné zariadenia a iný majetok – hodnota môže byt určená na základe cien podobných strojov/majetkov na trhu alebo aj cez budúce cash flow, ktoré stroje/majetok vedia generovať. Ak nie je možné ani jedno z uvedeného, oceňuje sa niekedy priamym alebo nepriamym nákladovým prístupom.
- Nehnuteľnosti – hodnota môže byt určená na základe získateľnej hodnoty z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti.
Pri testovaní je dôležité, aby odhady boli založené v čo najväčšej možnej miere na objektívnych trhových alebo inak pozorovateľných dátach. Okrem toho netreba zabudnúť minimalizovať subjektívne odhady, rôzne konštanty, resp. vstupy, ktoré nemožno overiť, porovnať alebo posúdiť podľa nejakého štandardu/benchmarku.
Zároveň musí hodnota odrážať aktuálny stav a kondíciu daného aktíva. Napríklad pri podnikoch by sa určite nemal použiť vylepšený ambiciózny podnikateľský plán, kde firma plánuje dramatický nárast ziskovosti a pod. Pri nehnuteľnostiach je potrebné zohľadniť momentálny stav a neobsadenosť a pri strojoch ich opotrebovanie, ale aj ich likviditu.
Na záver sa reálna hodnota porovná s účtovnou hodnotou aktíva. Ak je reálna hodnota nižšia, je potrebné zaznamenať odpis, ktorý predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami. Na druhej strane, ak je reálna hodnota vyššia, neuskutočňuje sa žiadna zmena účtovnej hodnoty.
Impairment test je teda nevyhnutný na zabezpečenie spoľahlivosti finančných výkazov a transparentnosti a je potrebné dodržiavať isté pravidlá pre jeho správne zrealizovanie.
KPMG Valuations In Practice
Staňte sa súčasťou komunity KPMG Valuations In Practice. Získajte hodnotné rady a novinky z oblasti ohodnocovania firiem a M&A.
Prihláste sa na odber medzinárodného štvrťročného newslettra Valuation Quaterly Brief.
