So stupňujúcou sa neistotou vo svete, spojenou s vojnou na Ukrajine, energetickou krízou, zvyšujúcou sa infláciou, alebo jednotlivými krokmi centrálnych bánk, je aktuálne cenová volatilita veľmi skloňovaným pojmom. Zo skúseností vidíme, že zabezpečovacia stratégia (tzv. hedging) predstavuje vhodný nástroj na optimalizáciu podnikania širokého spektra firiem pri vysokej volatilite cien.

Zabezpečovacím stratégiám sa na Slovensku nevenuje dostatočná pozornosť, a to možno práve preto, že investičné rozhodnutia sú väčšinou založené na generovaní kladnej čistej súčasnej hodnoty. Pre množstvo firiem je ťažké predstaviť si investíciu založenú na znižovaní strát.

Hedging v praxi

Stanovenie si takej veľkosti zabezpečenia, ktorá vás môže ochrániť pred kolísaním cien komodít a zároveň generovať marže, ktoré chcete dosiahnuť, je obozretným spôsobom optimalizácie vášho podnikania. Proces známy ako komoditný hedging je stratégia riadenia rizika, ktorá sa používa na zmiernenie potenciálnych strát. Inými slovami, komoditný hedging predstavuje nástroj na zoptimalizovanie cien vstupov alebo výstupov, čím sa z variabilnej položky budgetu stáva fixná položka. Hedgingová stratégia môže byť realizovaná či už pre celý alebo aj čiastkový objem vstupov alebo výstupov.

Výrobcovia, spotrebitelia a obchodníci často využívajú riadenie komoditného rizika, aby dosiahli ziskovú maržu prijateľnú pre rast spoločnosti. Súčasťou procesu je akceptovanie faktu, že znížením rizika vo všeobecnosti znížite aj potenciálny zisk. No na druhej strane zároveň znížite aj potenciálne straty, v prípade pozitívneho alebo negatívneho vývoja cien komodít.

Pre väčšinu spoločností závislých napríklad na veľkom odbere elektriny by to nemalo byť príliš znepokojujúce – v podnikaní pravdepodobne vytvárajú hodnotu prostredníctvom svojho know-how a výrobných skúseností, a nie preto, že by mali nejaký zvláštny záujem robiť špekulácie na smerovanie cien elektriny na burze. Ak predpokladáme, že pomocou hedgingovej stratégie sme schopní znížiť volatilitu našich výdavkových alebo príjmových tokov, tak v takom scenári sme vytvorili veľa hodnoty pre spoločnosť.

Aké sú náklady na hedging?

Rozhodnutie o zaistení komoditnej expozície by malo vychádzať hlavne z predpokladov spoločnosti o jej podnikaní. Konečným cieľom hedgingu je dosiahnuť želané budúce peňažné toky.

Cieľom a zároveň výhodou komoditného hedgingu je dosiahnuť väčšiu istotu a chápať to ako formu poistenia. Tak ako si jednotlivec poisťuje svoje zdravie, tak by si mala spoločnosť poisťovať svoje najkľúčovejšie oblasti, ktorou, v prípade podnikateľských subjektov, je cena vstupov alebo cena výstupov.

Photo business woman wearing white shirt, talking smartphone and holding documents in hands. Open space loft office. Panoramic windows background. Wide mockup

Každá hedgingová stratégia má svoje náklady, či už hedgujeme elektrinu, plyn, hliník alebo oceľ.  Tieto náklady sa dajú rozlíšiť ako a) priame náklady, ktorými sú poplatky banke alebo dealerovi za uzatvorenie obchodu (commission), rozpätie (spread) medzi ponukou (ask) a dopytom (bid) alebo iné poplatky.

Druhou skupinou sú b) nepriame náklady, ktoré sú spojené s personálnou kapacitou ale aj technickým vybavením. Pre spoločnosť môže byť niekedy veľmi náročné nájsť personálne kapacity v rámci firmy. Spoločnosť by mala týmto administratívnym a súvisiacim nákladom porozumieť pred začatím riadenia finančného rizika v podobe zabezpečenia. Vzhľadom na špecifické znalosti, skúsenosti a technické vybavenie potrebné pri riadení rizík, môže byť efektívnejšou cestou spolupráca s poradenskou spoločnosťou.

Treťou skupinou sú náklady obetovanej príležitosti. Tieto náklady sú omnoho dôležitejšie ako priame a nepriame, avšak ťažšie vyčísliteľné v čase realizácie stratégie. Silne zabezpečená spoločnosť môže mať konkurenčnú výhodu oproti konkurencii pri raste cien komodít používaných ako vstup. Naopak, v prípade poklesu cien komodít môže byť silne zabezpečená spoločnosť v konkurenčnej nevýhode.  Viac o nákladoch obetovanej príležitosti na hedging si povieme v ďalšom blogu.

Koncept, ktorý sa v manažmente spoločnosti často stráca, je, že hedging nie je investícia, ktorej cieľom je zarobiť peniaze. Cieľom je chrániť vašu spoločnosť pred nepredvídanými stratami vypočítaním správnej miery rizika, ktoré je spoločnosť schopná akceptovať.

Ako sa môžete rozhodnúť, ktoré komoditné riziká budete riadiť?

Ak spoločnosť plánuje riadiť svoju expozíciu voči komoditnému riziku, mala by zabezpečiť hlavne tie, ktoré ovplyvňujú peňažné toky spoločnosti. Ak platby za elektrinu predstavujú 30-40% nákladov spoločnosti, je viac menej logické, že taká spoločnosť bude vystavená väčšiemu komoditnému riziku, ako spoločnosť, ktorej platby za elektrinu tvoria len 10%. Ďalším faktorom, ktorý treba zohľadniť je fakt, že v mnohých prípadoch je hodnota spoločnosti stanovená ako jej diskontované budúce peňažné toky. Ak je spoločnosť schopná  zmierniť svoje trhové riziko zabezpečením si svojich budúcich peňažných tokov, ocenenie spoločnosti by malo odrážať väčšiu istotu.

Rovnako dôležité je pozrieť sa na väčší obraz a zanalyzovať postavenie spoločnosti vo svojom dodávateľskom reťazci a jej elasticitu dopytu, teda citlivosť dopytu na zmenu ceny. Napríklad výrobca, ktorý dokáže spoľahlivo preniesť rastúce ceny komodít smerom na kupujúcich svojich výrobkov, sa môže považovať za prirodzene zaisteného. To však nemusí platiť natrvalo.

Inými slovami, cieľom je zabezpečiť len to, na čom záleží – t. j. riziká, ktoré podstatne ohrozujú konečný výsledok a tvoria hodnotu spoločnosti. 

Nikto nemá krištáľovú guľu

Otázkou pre každého manažéra je, aká je pravdepodobnosť neistých scenárov a akú veľkosť rizika je manažment schopný a ochotný akceptovať. Pri každoročnom vyhodnocovaní čísel spoločnosť analyzuje rozdiely medzi očakávanými budgetovanými maržami a skutočnými maržami na základe nákladov, výnosov a realizácie stratégie spoločnosti. Budgetované čísla sú zväčša robené na minulých trendoch, ktoré veľmi ťažko vedia zohľadniť budúce pohyby cien komodít na burzách.

Ak volatilita cien komodít dramaticky zníži/znížila marže spoločnosti, v takom prípade môže byť užitočné podrobiť spoločnosť a jednotlivé kľúčové metriky teoretickému záťažovému testu, ktorý pomôže posúdiť odolnosť spoločnosti voči nepriaznivým trhovým podmienkam a dopadom na kľúčové metriky (EBITDA, operating margin). Rovnako vie teoretický záťažový test určiť benefit hedgingu v podobe nákladov obetovanej príležitosti.

Businesswoman looking at business analytics (BA) or intelligence (BI) dashboard on the computer screen with sales data statistical report and key performance indicators (KPI)

Výpočet návratnosti hedgingu

Ak spoločnosť neodstráni komoditné riziko a s ním spojenú volatilitu, môžeme predpokladať, že určitá variabilita príjmov je spôsobená zmenami cien komodít. Tu si treba zodpovedať, či je generovanie výnosov z trhového rizika, inými slovami špekulácia, súčasťou podnikateľského plánu alebo nie. To vo všeobecnosti neplatí pre väčšinu výrobcov, keďže ich pridaná hodnota by mala byť v ich know-how a teda tvorba stabilných marží by mala byť založená na rastúcom dopyte po produktoch a nie na zmenách cien komodít.

Výpočet návratnosti hedgingu môžeme zanalyzovať v rámci simulácie veľkosti nepriaznivých pohybov, ktoré dostanú spoločnosť na úroveň break-even alebo do straty. Simuláciu nepriaznivých pohybov vieme napríklad posúdiť aj vyhodnotením maximálneho historického rozptylu týchto výnosov na základe zmien cien komodít. Inými slovami, ak sa cena komodity zmení o jednu štandardnú odchýlku, spoločnosť by lepšie optimalizovala náklady v prípade aktívnej hedgingovej stratégie.

Ak potrebujete pomoc s určením, či by vašej spoločnosti prospela hedgingová stratégia, či už na riadenie rizika zmeny cien komodít alebo iného finančného nástroja, kontaktujte náš tím.