Prečo vznikajú udržateľné financie? A prečo práve teraz?

Kvalita a dostupnosť ESG dát je v súčasnosti najväčšou výzvou spolu s hodnotením ESG rizík. Spoločensky zodpovedné firmy dokázali pochopiť, že spolu s rizikami prichádzajú aj príležitostí a nepozerali na tému len ako na hrozbu alebo nutné zlo. Ak organizácie správnym spôsobom uchopia ESG stratégiu môže to mať pozitívny vplyv na ich podnikanie, nakoľko ESG sa musí začleniť do jednotlivých procesov:

• Správa a riadenie rizík
• Stratégia a prevádzka
• Podnikové financie
• Riadenie ľudských zdrojov
• Dodávateľský reťazec
• Marketing a budovanie značky
• Zákazníci
• Stakeholderi

Zároveň pri analýze ESG rizík sa hodnotia aj príležitostí, takže takto vie organizácia predikovať svoje smerovanie a včas reagovať a meniace sa potreby trhu.

Fyzické klimatické riziká zahŕňajú:

• Akútne fyzické nebezpečenstvá, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za smrteľné vlny horúčav, záplavy, požiare, extrémne zrážky, ako aj búrky (vrátane hurikánu, cyklónov a tajfúnu); a
• Chronické fyzické riziká, za ktoré sa vo všeobecnosti považuje stúpajúca hladina morí, stúpajúca priemerná teplota a acidifikácia oceánov.

Riziká prechodu sú spojené s ekonomickou dislokáciou (ako je rozsiahla strata pracovných miest) a finančnými stratami, ktoré by mohli vyplynúť z procesu prispôsobovania sa ekonomike s nízkymi emisiami uhlíka. Zdroje rizika prechodu zahŕňajú politické a regulačné riziko, technologické riziko, právne riziko a trhové riziko (t. j. zmena nálady spotrebiteľov). Hodnotenie dopadu každého rizika na klienta môže byť subjektívne a malo by sa vykonávať tak, aby odrážalo skutočné riziko, ktorému banka čelí.

Aj samotná taxonómia EÚ vznikla kvôli tomu. "It should create security for investors, protect private investors from greenwashing, help companies to become more climate-friendly, mitigate market fragmentation and help shift investments where they are most needed." Čiže existuje tu tlak samotných veľkých inštitucionálnych investorov, ktorí už dlhšie obdobie sa snažia v rôznych podobách o udržateľné investovanie, ale aj tlak regulátorov/legislatívcov, ktorý by mal viest k posunu k udržateľnému investovaniu a teda pravé zodpovedne firmy by takto mali ľahšie a lacnejšie získavať zdroje a potenciálne byť úspešnejšie.

Nariadenie SFDR definuje požiadavky na zverejnenie na úrovni zeleného produktu.

• Aký by bol skutočný alebo potenciálny materiálny negatívny vplyv na hodnotu investície, ak by nastala udalosť ESG? (pre všetky finančné produkty):
  • Riziká súvisiace s udržateľnosťou tzn. Je potrebné načrtnúť výsledok pravdepodobných dopadov na výnosnosť finančného produktu
• Ako môžu mať investičné rozhodnutia (a poradenstvo) negatívny vplyv na otázky ESG (napr. emisie)? (pre všetky finančné produkty)
  • Principiálny nepriaznivý dopad (PAI): je potrebné vysvetliť, či a ako produkt zohľadňuje takéto vplyvy
• Ktoré ciele v oblasti udržateľnosti sleduje produkt, alebo ktoré charakteristiky v oblasti udržateľnosti sú v produkte promované? (pre produkty súvisiace s ESG)
  • ESG prístup: je potrebné vysvetliť či a prečo je produkt „svetlo“ alebo „tmavo-“ zelený
     

Finančné produkty musia byť zosúladené so SFDR:

• Tmavozelené (čl. 9): Finančné produkty, ktorých cieľom je udržateľná investícia. Investícia do hospodárskej činnosti, ktorá prispieva k environmentálnemu alebo sociálnemu cieľu, za predpokladu, že investícia významne nepoškodí žiadny environmentálny alebo sociálny cieľ.
  • Príklady: Tematické udržateľné fondy (napr. cleantech)
  • Zverejnenia: % aktív alokovaných na splnenie cieľa udržateľných investícií (zosúladenie s taxonómiou)
• Svetlozelené (čl. 8): Produkty, ktoré podporujú environmentálne alebo sociálne charakteristiky, ale ktorých cieľom nie je udržateľná investícia. Je možné, že produkty sa investujú čiastočne s cieľom udržateľných investícií.
  • Príklady: Väčšina ESG produktov
  • Zverejnenia: % aktív alokovaných k sociálnym / environmentálnym charakteristikám (zosúladenie s taxonómiou)

V Európe aktuálne existujú 3 dôležité ESG regulácie, na základe ktorých sa dokáže vyhodnotiť udržateľné investovanie:

1. CSRD (Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov tzv. Corporate Sustainability Reporting Directive)
2. EU Taxonómia (nám prináša kritériá na určenie, ktoré ekonomické činnosti je možné považovať za environmentálne udržateľné. Taxonómia EÚ je klasifikačný systém, ktorý vytvára zoznam environmentálne udržateľných ekonomických činností). 
3. SFDR (Nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb The Sustainable Finance Disclosure Regulation.

U nás v KPMG sme toho názoru, že áno. Existujú 3 kategórie požiadaviek, ktoré poháňajú záujem o udržateľné investovanie:

• Materialita (vecnosť):
  • Lepšie pochopenie rizík a príležitostí zvyšuje hodnotu organizácie
  • Dvojitá materialita = ako udržateľnosť ovplyvňuje firmy (napr. riziká) a ako firmy ovplyvňujú ľudí a životné prostredie (ESG a jej vplyv na firemné hodnotové drivers: rast smerom k trhu, nových zákazníkom, inovácii produktov/služieb, návratnosť kapitálu smerom k operatívna efektívnosť, ľudskému kapitálu, reputácii značky, manažment rizík: prevádzkové a regulatívne riziká, reputačné riziká, riziká dodávateľského reťazca )
• Požiadavky klientov
  • Správcovia a majitelia aktív sú pod tlakom koncových príjemcov
  • 42% investičných poradcov reportuje, že požiadavka klientov ohľadne udržateľného investovania sa zvyšuje (SEI, 2021)
  • Mladší HNWIs (pod 40 rokov) vo všeobecnosti oveľa viac priťahujú ESG produkty (Capgemini (2020) World Wealth Report 2020)
• Regulácia
  • Európa: nové legislatívne iniciatívy na reguláciu udržateľného investovania (napr. SFDR a jej vzťah k CSRD a EU Taxonómia) na základe „Green Deal“
  • Ďalšie krajiny/regióny tiež zaviedli svoju legislatívu (napr. Čína) alebo pracujú na nej (napr. UK)

Zároveň je potrebné uviesť, že existujú 3 kategórie požiadaviek, ktoré prekážajú v záujme o udržateľné investovanie:

• Kvalita dát:
  • Existuje veľké množstvo ESG dát, ale aj veľká neistota okolo ich spoľahlivosti a konzistencii
  • Zatiaľ je nedostatok všeobecných štandardov pre ESG dáta (cez EU reguláciu sa táto oblasť jednoznačne zlepší)
• Nedostatok expertízy:
  • Udržateľné investície vyžadujú špeciálnu expertízu (tiež v súvislosti s novými legislatívnymi požiadavkami)
  • Niektorí účastníci finančného trhu potrebujú nadobudnúť takúto expertízu (alebo ju nadobudnúť interne)
• Nedostatok zdrojov
  • V závislosti od prístupu, udržateľné investovanie môže vyžadovať veľa zdrojov napr. hodiny analytika
  • Niektorí účastníci finančného trhu stále brzdia veľké investície.

U nás v KPMG veríme, že ESG investície majú reálny prínos pre spoločnosť. Ale aj tu musíme dávať pozor na tzv. greenwashing. Európska komisia finalizuje návrh smernice, podľa ktorej budú môcť členské štáty EÚ uložiť vysoké pokuty organizáciám, ktoré klamlivo informujú svojich produktoch ako o zelených. Spotrebiteľom chýbajú spoľahlivé informácie o udržateľnosti produktov a čelia zavádzajúcim obchodným praktikám ako je greenwashing alebo nedostatok transparentnosti a dôveryhodnosti environmentálnych značiek,“ píše exekutíva EÚ v preambule návrhu zákona, ktorý má k dispozícii portál EURACTIV.

„Spoločnosti, ktoré uvádzajú, že ich produkty alebo aktivity sú ekologické, by svoje produkty mali odôvodniť štandardnou metodikou hodnotenia ich vplyvu na životné prostredie,“ dodáva s odvolaním sa na Európsku zelenú dohodu z roku 2019.

Štáty budú povinné zaviesť systém, ktorým budú overovať, či sú tvrdenia firiem o udržateľnosti pravdivé. Kontroly budú vykonávať nezávislí overovatelia.

Pokuty by mali byť stanovené na základe spoločných kritérií. To znamená, že by mali zahŕňať „povahu a závažnosť porušenia“, ako aj „ekonomické výhody, ktoré z neho vyplývajú“ a potenciálne spôsobené škody na životnom prostredí.

Očakávalo sa, že smernica o ekologických tvrdeniach bude zverejnená minulý rok, ale bola niekoľkokrát odložená. Dôvodom bol nedostatok konsenzu o metodológiách na overenie environmentálnych tvrdení.

V súčasnosti sa v EÚ používa viac ako 200 aktívnych environmentálnych značiek – každá z nich sa spolieha na iné merania a metodiky. Veľká časť diskusií sa sústreďuje na metodiku Product Environmental Footprint (PEF), ktorú chce Európska komisia postupne rozšíriť na širšiu škálu produktov.

Metodika PEF má za cieľ vypočítať vplyv produktu na životné prostredie počas jeho životnosti. Niekoľko z nich bolo vyvinutých pre rôzne skupiny produktov, ako sú textil, potraviny alebo obaly.

Spotrebiteľské skupiny súhlasia a tvrdia, že metodika PEF by spotrebiteľom poskytla neúplný obraz o vplyve produktu na životné prostredie.

Európska komisia túto spätnú väzbu zohľadnila a uviedla, že „považuje za rozumné ponechať podnikom väčšiu flexibilitu“, pokiaľ ide o výber správnej metodiky na zdôvodnenie environmentálnych tvrdení.