Geopolitické riziká – Čo očakávať v roku 2023?

Ponížené Rusko sa podľa autorov zmení z globálneho hráča na najnebezpečnejší štát na svete, ktorý bude predstavovať vážnu bezpečnostnú hrozbu pre Európu, Spojené štáty a ďalšie krajiny. V snahe odradiť Západ od ďalšej podpory Ukrajine sa uchýli k masívnej asymetrickej vojne; zintenzívnia sa kybernetické útoky na západné firmy a vlády, dôjde k nárastu dezinformačných kampaní a ropovody a plynové terminály budú potenciálne cieľom ruskej sabotáže. K zrušeniu sankcií či podkopaniu vojenskej podpory Ukrajiny však napriek tomu nedôjde.

Na globálnej scéne je možné očakávať pokus o rozdúchanie treníc medzi Západom a rozvojovými krajinami opätovným zastavením vývozu ukrajinského obilia. V neposlednom rade Rusko zintenzívni svoju jadrovú rétoriku, aj keď použitie jadrových zbraní zostáva veľmi nepravdepodobné.

Bezkonkurenčné posilnenie právomocí čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na 20. kongrese Komunistickej strany Číny v októbri 2022 so sebou nesie hneď tri významné riziká:

1. Nezvládnutá politika nulového Covidu povedie v tomto roku k úmrtiu viac ako jedného milióna obyvateľov krajiny. Fenomén „maximálny Si“ navyše zásadne zvyšuje riziko neschopnosti Číny zachytiť prípadné smrteľnejšie mutácie vírusu a zabrániť ich šíreniu za svoje hranice.
2. Prezidentovo presadzovane zvýšenej kontroly čínskej ekonomiky zo strany štátu povedie k nárastu volatility, čo bude mať za následok precenenie úverových rizík a následné nesplácanie dlhov a bankroty s predpokladanými vážnymi následkami pre globálny trh.
3. Nacionalistické tendencie Siho sa prejavia v zvýšenej asertivite čínskej zahraničnej politiky. Akékoľvek zbližovanie so Západom bude limitované náklonnosťou Siho k prezidentovi Putinovi, ľahostajná reakcia Číny na ruskú agresiu však môže negatívne ovplyvniť jej medzinárodné postavenie a prehĺbiť existujúce ekonomické riziká. K vojenskému útoku na Taiwan v tomto roku nedôjde.

Najnovšie technologické pokroky v oblasti umelej inteligencie (AI) predstavujú zásadnú zmenu v potenciáli AI manipulovať s ľuďmi. Ich využitie povedie k naštrbeniu spoločenskej dôvery, posilneniu postavenia demagógov a autoritárov a narušeniu podnikov a trhov.

V politickej rovine sa stanú kľúčovým prvkom podkopávania demokracie v zahraničí a potlačovania nesúhlasu doma vytáraním armád robotov, ktorí budú pozdvihovať okrajových kandidátov, šíriť konšpiračné teórie a hoaxy, podnecovať polarizáciu a vyvolávať násilie.

V podnikateľskom prostredí nové pokroky v AI spôsobia prepuknutie korporátnych kríz a významne trhové pohyby prostredníctvom generovania veľkého množstva dôveryhodných zákazníckych recenzií, príspevkov na sociálnych sieťach či listov manažmentu, simulujúc tak zmeny vo verejnej mienke či v preferenciách spotrebiteľov.

Globálny inflačný šok z uplynulého roka bude mať v roku 2023 silné ekonomické a politické dopady. Aj napriek reštriktívnym opatreniam centrálnych bánk a sprísňovaniu globálnych úverových a finančných podmienok totiž zostane inflácia v tomto roku na vysokej úrovni. Neschopnosť mnohých krajín bojovať proti nej financovaním drahých fiškálnych balíčkov povedie k ďalšiemu znehodnoteniu úspor domácností aj podnikov. Kombinácia vysokej inflácie, rastúcich úrokových sadzieb a nedostatočná fiškálna podpora v konečnom dôsledku zatlačí globálnu ekonomiku do recesie.

Predpokladaná neochota bohatých ekonomík podieľať sa po prepuknutí recesie na dlhovej reštrukturalizácii najzraniteľnejších krajín ďalej spomalí globálny hospodársky rast a podnieti sociálnu nespokojnosť a politickú nestabilitu vo všetkých kútoch sveta. Vplyvom masívnej inflácie sa tiež očakáva zmena vlád vo väčšine krajín, v ktorých sa v tomto roku uskutočnia parlamentné voľby (vrátane ČR a Poľska).

Rok 2023 bude v znamení novej konfrontácie islamskej republiky so Západom, stimulovanej kombináciou domácich represií, vojenskej spolupráce Teheránu s Moskvou aj pokroku v nukleárnom programe. Aj keď je riziko priameho vojenského stretu Iránu s Izraelom a jeho spojencami v tejto chvíli nízke, očakávané nové ekonomické sankcie zo strany USA a EÚ a nekonvenčné izraelské útoky vyvolajú odvetnú reakciu, ktorá môže viesť k nepredvídateľným dôsledkom pre regionálnu bezpečnosť.

Vo svetle masových občianskych protestov je pravdepodobnosť pádu iránskeho režimu vyššia ako kedykoľvek predtým za posledné štyri desaťročia, vo všeobecnosti je však naďalej nízka.

Napriek prvotnému nenaplneniu pesimistických scenárov o nedostatku energetických surovín vplyvom ruského útoku na Ukrajinu dôjde v roku 2023 na trhu s energiami k vytvoreniu tvrdých podmienok. Ich dôsledkom bude ďalšie zvyšovanie nákladov domácností a podnikov, väčšie fiškálne zaťaženie spotrebiteľských ekonomík, nárast geopolitického napätia a oslabenie spolupráce v oblasti klímy.

Zvýšený rast dopytu po rope odhalí akútny nedostatok jej zásob. Vzniknutý ponukový šok vytlačí cenu ropy dlhodobo nad úroveň 100 dolárov za barel, čo prinúti chudobnejšie krajiny obchádzať sankčné opatrenia dovážaním ruskej ropy. Následná reakcia Spojených štátov v podobe sekundárnych sankcií podnieti napätie medzi industrializovanými ekonomikami a rozvíjajúcimi sa trhmi, avšak vysoká cena ropy zvýši trenice aj medzi hlavnými spotrebiteľmi a členmi OPEC+.

Zabezpečenie nových zdrojov plynu povedie k ďalšiemu nárastu jeho cien v Európe, čo vytvorí tlak na štátne stimuly. Nútené obmedzovanie dodávok priemyselnému sektoru zároveň zbrzdí hospodársky rast EÚ. V prípade rozvíjajúcich sa ázijských trhov vysoké ceny plynu zasiahnu hlavne poľnohospodársky sektor, podnietiac tak potravinovú neistotu a ďalšie sociálne nepokoje.

Pretrvávajúca pandémia Covid-19, rusko-ukrajinská vojna a celosvetový nárast inflácie spôsobia v roku 2023 významný pokles ľudského rozvoja. Prioritne sa prejaví na obyvateľstve rozvojových krajín, ktoré zasiahne potravinová neistota, prerušenie dodávok energií a zvyšovanie chudoby. Dôjde k rozšíreniu detskej práce a útlaku zraniteľných skupín, obzvlášť žien a dievčat, ktoré stratia práva, príležitosti a bezpečnosť. Tieto hrozby budú znásobené klimatickými zmenami, ktoré prinútia množstvo ľudí opustiť svoje domovy a prekračovať hranice – s politickými, ekonomickými a bezpečnostnými presahmi.

Postihnuté oblasti budú čeliť bezprecedentnej neschopnosti bohatších ekonomík zmierniť následky vzniknutých humanitárnych kríz z dôvodu vlastného ekonomického vyčerpania aj presmerovania existujúcej rozvojovej pomoci na Ukrajinu.

Výsledkom týchto trendov bude globálne zmenšenie strednej triedy a desiatky miliónov ľudí na pokraji katastrofy.

Výsledky kongresových volieb z októbra 2022 naznačujú, že Spojené štáty sa počas najbližších prezidentských volieb s vysokou pravdepodobnosť vyhnú ústavnej kríze. Rastúca stranícka polarizácia amerického elektorátu však v nadchádzajúcom období naruší tradičnú istotu pokojného odovzdania moci a zvýši rozdiely v smerovaní politík jednotlivých federálnych štátov. 

Toto prostredie zneistí súčasných aj potenciálnych investorov, zvyknutých vnímať Spojené štáty ako ucelený trh s predvídateľným regulačným režimom. Rozdiely medzi štátmi v oblasti pracovných či hospodárskych politík však výrazne sťažia dlhodobé investičné plánovanie a presunú ťažisko úspešného podnikania na zvládnutie politiky na štátnej úrovni.

Nemenej znepokojojujúcim je riziko politického násilia. Hnev verejnosti, vyplývajúci z polarizácie, sa za podpory sociálnych sieti stal štrukturálnou črtou amerického života a hrozba rozsiahlych protestov a jednorazových aktov politického násilia bude v dohľadnej dobe väčšia ako kedykoľvek predtým.

Generácia Z, prvá skutočne globálna generácia, vytvorená prepojením mladých ľudí digitálnymi zariadeniami a sociálnymi sieťami, sa začína hlásiť o slovo. Blížiaci sa vstup tejto novej politickej a geopolitickej sily do pracovného života postaví západné korporácie a vlády pred potrebu významných inštitucionálnych, strategických a politických zmien.

Táto generácia je – podľa správy –  zradikalizovaná turbulentným charakterom svojej doby, nedôveruje tradičným inštitúciám a má schopnosť aj motiváciu organizovať sa online s cieľom pretvárania existujúcich firemných a verejných politík. Výsledkom jej pôsobenia bude zásadná redefinícia pracoviska, dosiahnutá kladením dôrazu na progresivizmus, podporu rozmanitosti a inklúzie a prehodnocovanie jeho sociálnych, politických a environmentálnych dopadov. Korporácie budú zároveň čeliť bezprecedentnému tlaku angažovať sa v politických a geopolitických diskusiách.

Vodný stres sa v roku 2023 stane globálnou a systémovou výzvou – napriek tomu, že ho vlády budú považovať iba za dočasnú krízu. Nedostatok vody sa v skutočnosti stane celosvetovým normálom, hladiny riek klesnú na nové minimá a ohrozeniu prevádzky budú čeliť dve tretiny všetkých spoločností. Obmedzené vodné zdroje budú príčinou vzniku ozbrojených konfliktov, spustia toky utečencov na Blízkom východe a zvýšia potravinovú neistotu v Africkom rohu. Pokles hladiny vody v hlavných európskych riečnych tokoch môže narušiť vnútrozemskú lodnú dopravu a obmedziť širšiu hospodársku činnosť v západnej Európe.

Absencia efektívneho riadenia rizík vodnej politiky zo strany politických elít postaví pred investorov, poisťovateľov a súkromné spoločnosti zásadné výzvy, s ktorými sa budú musieť v najbližšom období vysporiadať.