Alokácia kúpnej ceny (PPA) je často vnímaná ako formálna povinnosť, ktorú treba „mať hotovú“, ideálne čo najrýchlejšie a s minimálnymi nákladmi. V praxi to znamená, že ocenenie sa pripraví z nevhodných alebo zastaraných podkladov, prípadne sa zvolí príliš zjednodušený prístup. Krátkodobá úspora sa však rýchlo vypomstí pri audite - audítori spochybnia ocenenie alebo budú vyžadovať dodatočné úpravy. To môže viesť k neplánovaným nákladom či zdĺhavým procesom, ktorým by sa dalo jednoducho predísť, ak by sa ocenenie pripravilo od začiatku rozumne.
Po vysvetlení samotnému procesu PPA v predchádzajúcom blogu pokračujeme prakticky - kde sa dá ocenenie zjednodušiť a ako sa vyhnúť zbytočným komplikáciám pri audite.