Región strednej a východnej Európy vstúpil do éry umelej inteligencie s vysokými očakávaniami, no aj s výraznými výzvami. Nová štúdia spoločnosti KPMG založená na odpovediach viac ako 6 000 respondentov zo šiestich krajín strednej a východnej Európy odhaľuje región, ktorý AI síce postupne prijíma, no zároveň zápasí s nedostatočnou pripravenosťou organizácií, slabším vzdelávaním v oblasti AI a nevyrovnaným prístupom k etike a riadeniu technológií.
Kľúčové zistenia prieskumu:
- V regióne strednej a východnej Európy (CEE) umelú inteligenciu používa pravidelne šesť z desiatich ľudí (59 %), zatiaľ čo celosvetový priemer je 66 %.
- AI školenie absolvovalo len 30 % respondentov v CEE regióne, na Slovensku je to iba štvrtina zúčastnených. Vzniká tak výrazná kompetenčná priepasť, ktorú firmy musia riešiť.
- Dostupnosť a efektivita sú najčastejšie vnímanými benefitmi AI. Rumunsko a Slovinsko vyzdvihujú prístupnosť AI nástrojov, Slováci najviac oceňujú ich efektivitu.
- CEE región zaostáva aj v oblasti formálnych firemných pravidiel k AI – len 23 % zamestnancov uvádza, že má ich organizácia stanovené jasné pravidlá a smernice.
- V regióne je rozšírené rizikové používanie AI. Približne 20 až 30 % zamestnancov priznáva porušenie pravidiel alebo nesprávne postupy, napríklad zadávanie citlivých údajov do verejných nástrojov. Takmer polovica zamestnancov v CEE navyše priznáva, že používanie AI v práci zatajuje alebo prezentuje výstupy AI ako vlastnú tvorbu.
- Za najdôveryhodnejšiu formu riadenia a dohľadu nad AI považujú respondenti medzinárodnú legislatívu. Dôvera vo vlády či existujúcich regulátorov je výrazne slabšia.
Nižšie povedomie o reguláciách aj chýbajúce firemné pravidlá
Región strednej a východnej Európy stojí v ére umelej inteligencie na pomyselnej križovatke. Hoci je používanie AI v regióne nižšie ako svetový priemer, ešte väčší rozdiel vidieť v pripravenosti organizácií a v kvalite vzdelávania. Informovanosť o reguláciách je nízka a zaostáva za globálnym priemerom. Najnižšie povedomie je v Česku, Maďarsku a na Slovensku, kde viac ako 90 % ľudí nepozná žiadny regulačný rámec. Pozitívnou výnimkou je Rumunsko, no aj tam regulácie eviduje iba štvrtina respondentov zapojených do prieskumu. Zaujímavým zistením je tiež fakt, že zamestnanci v regióne viac dôverujú medzinárodným rámcom než domácemu regulačnému prostrediu.
S príchodom európskeho zákona o umelej inteligencii (AI Act) nastáva obdobie, ktoré zásadne mení očakávania od organizácií aj jednotlivcov.
Región zaostáva za globálnym priemerom aj v oblasti firemných politík a smerníc pre používanie umelej inteligencie. Kým celosvetovo uvádza existenciu takýchto rámcov 34 % respondentov, v CEE je to len 23 %, čo naznačuje slabšiu pripravenosť organizácií na zodpovedné využívanie AI a nedostatok jasných usmernení pre zamestnancov. Mnohí z nich navyše priznávajú praktiky, ktoré hraničia s etickým využívaním AI. Medzi krajinami ale existujú výrazné rozdiely: relatívne najlepšie je na tom Poľsko (30 %) a Rumunsko (28 %), zatiaľ čo Česko a Slovensko vykazujú najnižší podiel existujúcich pravidiel (15 % a 17 %) a zároveň najvyšší podiel potvrdenej absencie smerníc (až 52 %). Rýchlo rastúca implementácia AI zároveň zvyšuje tlak na organizácie, aby investovali do vzdelávania, jasných pravidiel a zodpovedného prístupu.
„Skutočným rozdielom nie je technológia, ale pripravenosť ľudí zodpovedne ju využívať. Keď firmy investujú do vzdelávania s dôrazom na riziká a poskytujú zamestnancom praktické usmernenia, vytvárajú kultúru, kde môžu inovácie rásť bez ohrozenia dôvery. To je to, vďaka čomu AI nepredstavuje riziko, ale konkurenčnú výhodu,“ približuje Pavol Adamec.
Zamestnanci často podceňujú kontrolu AI výstupov
Hoci AI prináša zásadné možnosti automatizácie, analýzy dát či personalizovaných služieb, jej používanie bez dostatočnej kontroly so sebou nesie viaceré riziká – od zhoršenia kvality výstupov až po narušenie súkromia či kybernetické hrozby. Napriek tomu polovica zamestnancov v CEE uvádza, že presnosť AI výsledkov kontroluje len občas, čo je výrazne pod globálnym priemerom. Najhoršie je na tom podľa prieskumu Slovensko, kde etické dôsledky AI nezohľadňuje 16 % zamestnancov, 9 % nevyhodnocuje možné riziká a prínosy a až 8 % vôbec neoveruje správnosť výstupov. Naopak, v Slovinsku len 2 % respondentov priznávajú, že nekontrolujú výstupy AI, čo z krajiny robí najsvedomitejší trh v rámci regiónu.
Dostupnosť a efektivita sú najčastejšie vnímanými benefitmi AI
V šiestich sledovaných krajinách dominujú tri hlavné benefity AI: lepšia dostupnosť informácií a služieb (77 %), vyššia efektivita (77 %) a menej rutinných úloh (76 %). Zaujímavý je ale pohľad na odlišnosti medzi jednotlivými krajinami. Rumunsko a Slovinsko najviac vyzdvihujú prístupnosť AI nástrojov, pričom Slováci najviac oceňujú ich efektivitu. Maďarsko bolo v odpovediach opatrnejšie a žiaden z benefitov nehodnotilo nad 75 %. K najväčším negatívam naopak respondenti zaradili vytváranie dezinformácií, nepresné výstupy, ale aj stratu ľudskej interakcie. Hoci je často diskutovanou témou aj otázka kybernetickej bezpečnosti, v odpovediach sa umiestnila až na siedmom mieste. Obavy zo straty zamestnania vplyvom AI uvádza len približne tretina respondentov, čo je menej než vo svete (40 %).
O štúdii
Štúdiu AI in Central and Eastern Europe: Between potential and responsibility pripravilo KPMG Poľsko v spolupráci s ďalšími členskými firmami KPMG v strednej a východnej Európe. Vychádza z dát z globálneho prieskumu Trust, attitudes and use of Artificial Intelligence, ktorý vznikol v spolupráci s výskumným tímom univerzity v Melbourne a skúmal odpovede viac než 48 000 respondentov zo 47 krajín sveta. Štúdia tak poskytuje komplexný pohľad na využívanie umelej inteligencie v CEE regióne a vo svete, ako aj pohľad na dôveru verejnosti v AI nástroje a ich využitie v práci a vo vzdelávacích inštitúciách.
