Umelá inteligencia sa za pár rokov sa posunula z pilotných projektov na motor globálnej produktivity a inovácií. Jej nástup však zároveň vyvolal obavy. Technológia, ktorá poháňa pokrok, sa stala symbolom rastúcej diskusie o spotrebe energie a vplyve na klímu. Ako ukazujú výsledky novej globálnej štúdie KPMG, pozitívny vplyv AI na dekarbonizáciu, podporu inovácií a ochranu prírody výrazne prevyšuje jej energetickú náročnosť.
Nástup AI priniesol nevídaný nárast výpočtového výkonu a s ním aj prudký rast energetických nárokov. Tréning a prevádzka veľkých modelov si vyžadujú obrovské množstvo elektriny, čo vedie k masívnemu rozmachu dátových centier, teda priemyselných komplexov navrhnutých na spracovanie a dodávanie inteligentných riešení. Ide o jedny z energeticky najnáročnejších zariadení, aké kedy vznikli. Zdroje, ktoré túto expanziu poháňajú, sú však rôzne. Viaceré významné spoločnosti v oblasti technológií rýchlo napredujú, uzatvárajú dlhodobé zmluvy na dodávky zelenej energie a budujú vlastné obnoviteľné kapacity. Iní sú stále závislí od sietí, ktoré sú výrazne založené na fosílnych palivách. Práve tento nerovnomerný posun vyvolal verejnú debatu, či môže AI napriek svojmu potenciálu oslabiť klimatickú agendu tým, že bude spotrebúvať čoraz viac energie z neobnoviteľných zdrojov.
Ako ukazujú výsledky štúdie KPMG AI’s dual promise, hoci AI skutočne potrebuje značné energetické zdroje, jej schopnosť optimalizovať systémy, zvyšovať efektivitu a podporovať inovácie vysoko prevyšuje jej energetickú náročnosť. Až 87 % lídrov zapojených do prieskumu tvrdí, že AI je kľúčová pre dosiahnutie cieľov uhlíkovej neutrality. Len 30 % však dáva v krátkodobom horizonte prioritu zvyšovaniu energetickej efektívnosti samotnej AI.
Globálny prieskum spoločnosti KPMG medzi generálnymi riaditeľmi CEO Outlook navyše ukazuje, že rovnako to vnímajú aj lídri v energetickom priemysle. Viac ako štyria z piatich generálnych riaditeľov veria, že AI môže pomôcť pri znižovaní emisií a optimalizácii spotreby energie. Až 74 % tiež uvádza, že AI môže zlepšiť analýzu klimatických rizík a umožniť presnejšie modelovanie predikcií a budúcich scenárov. Umelá inteligencia tak nepredstavuje záťaž pre globálne zdroje – naopak, čoraz viac sa ukazuje ako technológia s výrazným prínosom. Podporuje znižovanie emisií, zlepšuje fungovanie energetických zariadení a prináša nové možnosti pre klimatickú odolnosť aj obnovu prírodných ekosystémov. Namiesto kompenzovania vlastnej stopy tak čoraz viac vytvára priestor na výrazné posilnenie environmentálneho dopadu tam, kde ju firmy a verejný sektor dokážu efektívne nasadiť.
Pripravenosť ľudí na AI ako kľúč k úspechu
Popri environmentálnych aspektoch AI stojí za zmienku aj významná sociálna výzva. Organizácie totiž musia zabezpečiť, aby ich personál dokázal nové technológie efektívne využívať. Podľa prieskumu spoločnosti KPMG CEO Outlook až 77 % lídrov očakáva, že pripravenosť zamestnancov na prácu s AI bude v najbližších rokoch rozhodujúca pre prosperitu firmy. Súťaž o AI talenty je pritom silná a 70 % generálnych riaditeľov tvrdí, že nedostatok odborníkov môže brzdiť ich rast. Firmy preto zrýchľujú preškoľovanie, menia pracovné úlohy a intenzívne dopĺňajú tímy o ľudí so znalosťami AI. Takmer osem z desiatich riaditeľov už prehodnotilo spôsob, akým vzdelávajú a rozvíjajú zamestnancov, pričom dôraz kladú na udržanie kľúčových talentov.
Transformácia však prináša aj riziká. Lídri upozorňujú na potrebu udržať firemnú kultúru a riešiť neochotu časti zamestnancov osvojovať si nové technológie. Novou témou je aj multigeneračné riadenie pracovnej sily – starnúca populácia, generačné rozdiely v zručnostiach a zvyšujúci sa počet odchodov do dôchodku podľa lídrov významne ovplyvnia nábor a udržanie talentov.
