Záujem o cezhraničnú teleprácu sa zvyšuje, nejednotná legislatíva je však stále hlavnou výzvou

Za posledné roky sa práca na diaľku stala neoddeliteľnou súčasťou pracovného sveta. Možnosť pracovať odkiaľkoľvek zmenila spôsob, akým pracujeme, odstránila geografické obmedzenia a zmenila tradičný kancelársky model. 

Za rozšírenie tohto trendu môže pandémia, počas ktorej si zamestnanci zvykli na istú flexibilitu na pracovisku. Mnohé firmy preto vychádzajú zamestnancom v ústrety pri ich požiadavkách o možnosti vykonávať prácu mimo ich bežného pracoviska. Takýto benefit sa už stal dôležitým faktorom pri rozhodovaní zamestnancov, či je pre nich spoločnosť stále atraktívnym zamestnávateľom. Vyplýva to z prieskumu KPMG, ktorého sa zúčastnilo 580 predstaviteľov firiem z 52 krajín.

Z údajov prieskumu vyplýva, že takmer 90 % opýtaných spoločností naprieč rôznymi sektormi umožňuje zamestnancom flexibilitu na pracovisku. Firmy sa k práci na diaľku stavajú už viac systematicky. V súčasnosti už takmer polovica respondentov zaviedla vo firme pravidlá a normy práce na diaľku a približne štvrtina ich plánuje zaviesť.

Hlavnou hnacou silou je najmä snaha udržať svojich zamestnancov, či prilákať nové talenty. Až 73 % respondentov uvádza, že pociťujú od svojich zamestnancov dopyt po zvýšenej flexibilite. V odvetviach, ktoré čelia nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na trhu, je preto trend umožniť prácu z miesta, ktoré si vyberie zamestnanec, najsilnejší.

Práca na diaľku je však stále viac bežná v rámci domovskej krajiny, ako zo zahraničia. Pokiaľ ide o cezhraničnú prácu, najbežnejšie prebieha na základe krátkodobých dohôd, pričom viac ako polovica firiem zvažuje alebo má zavedenú možnosť práce zo zahraničia v trvaní do 90 dní ročne. Približne 20 % firiem uvažuje aj o zamestnávaní ľudí žijúcich v zahraničí alebo sprostredkovanie virtuálnych úloh. Dlhodobejšie medzinárodné dohody o práci na diaľku v trvaní viac ako 90 dní sú naďalej najmenej rozšírené.

Väčšina spoločností (82 %) považuje dodržiavanie daňových a právnych predpisov za najväčší problém pri zavádzaní práce na diaľku z inej krajiny. Za druhú najväčšiu prekážku firmy považujú riziko vytvorenia stálej prevádzkarne v cudzej krajine, a teda dodatočné daňové a právne povinnosti. 

Okrem výziev súvisiacich s dodržiavaním predpisov respondenti najčastejšie spomínali aj výzvy súvisiace so samotnou implementáciou a správou práce na diaľku. Patrí medzi ne zavedenie spoľahlivých procesov a riadenia tohto typu práce, zaznamenávanie dní strávených v zahraničí či zabezpečenie jasnej komunikácie o bezpečnostných opatreniach a zásadách.

Za posledné tri roky dosiahli regulačné orgány a úrady pokrok pri zvyšovaní transparentnosti a uľahčovaní práce zo zahraničia. Príkladom je zavedenie medzinárodných víz pre prácu na diaľku, ako aj iniciatívy EÚ na vytvorenie jednotných pravidiel v členských štátoch pre cezhraničných pracovníkov. Riešenie výziev spojených so zamestnávaním ľudí žijúcich v zahraničí si však bude vyžadovať ďalšiu spoluprácu miestnych aj medzinárodných regulačných orgánov.

• Práca na diaľku bude čoraz dôležitejšia pre stratégie spoločnosti čo sa týka náboru a riadenia ľudských zdrojov. Vzhľadom na to, že sa očakáva pretrvávajúci nedostatok kvalifikovaných pracovníkov vo firmách na celom svete, cezhraničná práca by predstavovala aspoň čiastočné riešenie tohto problému.
• Cezhraničná práca na diaľku sa stane bežnou v niektorých trhoch a odvetviach. Tento trend už pozorujeme v rámci sektora Fintech, ktorý neustále hľadá spôsoby, ako zamestnancom ponúknuť čoraz vyššiu úroveň flexibility.
• Spoločnosti budú priebežne prispôsobovať svoje programy podľa najnovších zisteniach o dlhodobom vplyve práce na diaľku. Doterajšie údaje sú do značnej miery ovplyvnené skúsenosťami počas celosvetovej pandémie, v nadchádzajúcom období sa zistenia budú upresňovať.
• Regulačné prostredie naďalej predstavuje hlavnú výzvu pre jednotné prijatie cezhraničnej práce na diaľku. Medzinárodné orgány ako EÚ a OECD iniciovali úsilie na harmonizáciu predpisov pre cezhraničnú prácu na diaľku, avšak harmonizácia a zmena legislatívy napreduje pomalšie ako vývoj na trhu práce.