Slovenská ilustrátorka Daniela Olejníková má za sebou stovky ilustrácii a pre nás vytvorila grafiku k oslave 30. výročia KPMG na Slovensku. My sme aj preto túto talentovanú ženu oslovili na rozhovor.

Prezradila v ňom, že vďaka svojmu synovi je momentálne v práci efektívnejšia než v minulosti. Inšpiráciu čerpá od umelcov z  iných odborov, ako pôsobí ona sama a tvrdí, že pandémia nám ukázala, aké miesto má v prioritách kultúra a koľko povolaní je na ňu naviazaných. 

Daniela Olejnikova

O KPMG grafike

Koľko hodín ste strávili grafikou pre KPMG?

Na ilustrácii som spolupracovala s vašimi kolegami z KPMG, ktorí mi pomáhali zorientovať sa v tom, čo by malo byť v diele zobrazené. Vďaka nim som si ujasnila, či viem alebo neviem, ako sa do toho pustiť a potom to už nabralo rýchly spád. Celý proces trval približne tri mesiace. Počas tohto obdobia som na základe zadania vytvorila tri kompozičné skice, ktoré sa líšili atmosférou a drobnými prvkami. Tvorba bola pre mňa príjemná, pretože zadanie, ktoré som dostala, bolo presné a dobre vypracované.

Pomáhal vám s ňou niekto?

Bol to najmä Karol Trnovský, ktorý aktívne pôsobil v KPMG ako grafik a dodnes firme s vizuálmi pomáha. On stál za hlavnými ideami, pomáhal mi zorientovať sa a tiež dohliadal na postup práce a následnej produkcie.

grafika k 30. výročiu KPMG na Slovensku

Čo sú hlavné motívy grafiky k 30. výročiu KPMG na Slovensku?

Snažila som sa, aby to bola grafika, ktorá bude na stene „fungovať“ aj bez znalostí o KPMG, ale zároveň jej detaily budú pri bližšom pohľade ľahko rozšifrované. Hlavný motív, ktorý vymyslel Karol, je strom, ako symbol silnej energie a bezpečia. Je to pevný, nosný prvok ilustrácie. Drží viaceré skupinky a platformy, ktoré spolu komunikujú. Išlo o to, aby sme zobrazili prenos energií a spolupráce naprieč jednotlivými oddeleniami aj entitami KPMG ako jedného veľkého celku.

Samotný obraz sme poskladali z menších častí. Chceli sme zdôrazniť digitalizáciu, inovácie, spoluprácu a hodnoty KPMG. Na jednotlivých vetvách stromu si môžete všimnúť detaily - na jednom kúsku sa odohráva školenie, a vedľa zas malý golfový turnaj ako symbol obľúbeného športu v KPMG. Snažili sme sa, aby sa drobnosti na grafike dali identifikovať s jednotlivými časťami a aktivitami firmy. Chceli sme vytvoriť obraz, ktorý môže byť zavesený u klienta v kancelárii, ale pokojne aj doma v obývačke.

Mohli by ste bližšie vysvetliť jednotlivé symboly a to, čo všetko ste do grafiky „ukryli“?

V centre je právne oddelenie, symbolizované miskami a ľuďmi, ktorí diskutujú nad problémom. Je tam tiež raketa ako symbol vedy a inovácii. A samozrejme sú tam ľudia skladajúci puzzle a riešiaci nejaký problém, diskutujúci nad grafmi, či už koláčovými alebo stĺpcovými. A máme tam napríklad vysokú horu v pozadí, ktorá symbolizuje snahu dosiahnuť cieľ, a zároveň pomoc klientom rásť.

Môžete tam nájsť paraglajdistu, ktorý nesie poďakovanie klientom za dôveru a môže byť aj symbolom odvahy. V listoch a v strome je textúra čísel. Z diaľky to pôsobí ako obyčajný strom, no jeho štruktúra vychádza z  analýz a pracovných výstupov KPMG.

Sú tam aj bežci, ktorí odkazujú na ČSOB maratón. A samozrejme sú tam tiež ukrytí zakladatelia, preskupujúci písmená KPMG. Digitalizácia je znázornená v spodnej časti grafiky. Dlhý papierový list mizne v akomsi tablete a výstup sa tak mení na čisto digitálny.  Snažili sme sa poschovávať do ilustrácie viacero prekvapení, ktoré sa objavia až na druhý pohľad. Niekto tam uvidí viac, niekto menej, v závislosti od toho, ako dobre pozná fungovanie KPMG.

Ako ste vnímali spoločnosť KPMG pred spoluprácou a ako ju vnímate teraz?

KPMG som síce roky registrovala, no nevedela som si predstaviť, čo robíte. Samozrejme, že to – aj vzhľadom na moje pracovné zameranie – dodnes presne neviem, no vďaka tejto práci som sa dozvedela veľa pre mňa nových vecí. Pred rokmi som však s KPMG spolupracovala. Tvorila som ilustrácie pre český Marwick magazín, takže vtedy som k témam, ktoré riešite, pričuchla bližšie, no týkalo sa to len konkrétnych článkov. Až pri tejto ilustrácii som sa mohla pozrieť a zamyslieť nad KPMG ako na jedným celkom.

odovzdanie grafiky

Prekvapilo vás niečo v súvislosti so spoluprácou s KPMG?

Pre mňa, ako ilustrátorku, je práca, ktorej sa venuje KPMG, stále trochu záhadná. Zorientovala som sa však v hodnotách, ktorými vy, ako firma, žijete a ktoré sú pre vás dôležité – vzájomná dôvera s klientom a aj v rámci firmy, intenzívna spolupráca, dôraz na lokálnosť. To bolo niečo, čo ma prekvapilo - a tiež to, že sa venujete aj malým a stredným firmám. Po tejto spolupráci som dostala plastickejší pohľad na vašu spoločnosť.

Prajem vám, aby sa vám stále darilo zastávať tie hodnoty, ktoré máte nastavené, a posúvať sa v inováciách stále ďalej a ďalej. Nech rastiete ako strom zobrazený na ilustrácii, ktorú som pre vás urobila.


O autorke grafiky

Koľko ilustrácií ste už vytvorili a ktoré vám najviac prirástli k srdcu?

Sú to už určite stovky. Mám vydaných okolo 20 kníh a niektoré z nich obsahujú niekoľko desiatok ilustrácií. Popri tom mám práce, ktoré sú mimo knižných projektov, ako je napríklad aj ilustrácia pre KPMG. A tých je tiež dosť. Viac, než samotné ilustrácie mi ale utkveli v pamäti okolnosti okolo tvorby a spolupráce. Môj vzťah k nim sa vyvíja v čase. Najradšej mám asi moju úplne prvú veľkú knižku, ktorú som mala možnosť ilustrovať a spolupracovala som na nej s grafickým dizajnérom Palom Bálikom. Volá sa V melónovom cukre od Richarda Brautigana. To, že som mala možnosť ilustrovať ju, je pre mňa splnený sen.

Daniela Olejnikova

Aká bola pre vás spolupráca s Čiernymi dierami?

Nič také ako Čierne diery som v širokom okolí nevidela. Pracovala som pre nich od začiatku, keď sa ešte len záujem verejnosti o naše grafiky prebúdzal. Aj preto mám k nim špeciálny vzťah. Pamätám si, akí sme boli všetci šokovaní, že prvá grafika sa predala približne za mesiac. Dnes sa predá za dve minúty.

Táto práca je pre mňa špeciálna aj pre to, že sa pri nej učím o miestach, ktoré zobrazujem. Čierne diery zároveň vzdelávajú celú spoločnosť a robia ju citlivejšou voči problematike kultúrneho a industriálneho dedičstva a vôbec okolitého sveta. Veľmi si túto spoluprácu cením a stala sa podstatnou časťou mojej tvorby. Namiesto samostatných grafík však teraz pracujem na ilustráciách do pokračovania ich veľkej knihy.

Otvorilo vám materstvo nové obzory vo vašej práci?

Materstvo zmenilo úplne systém mojej práce. Som efektívnejšia než v minulosti. Za kratší čas zvládnem viac a veci si lepšie premyslím. V minulosti som venovala viac času práci za počítačom alebo samotnému kresleniu. Dnes zvyknem najprv pol dňa niečo omieľať v hlave pri prechádzkach so synom a až neskoro večer alebo na ďalší deň sa dostanem k ilustrovaniu. Samotné materstvo a témy okolo neho mi priniesli viac ilustrátorských príležitostí. Teraz pracujem asi na troch projektoch, ktoré sa točia okolo výchovy alebo materstva.

Pôsobíte aktívne v nejakej mamičkovskej skupinke?

Zatiaľ mám úplne asociálne dieťa, takže nie. Bavíme sa občas na ihriskách a preberáme naše životy a životy našich detí, ale nie som inak aktívna.

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Nápady prichádzajú väčšinou zo zadania, samotného projektu alebo z konkrétnej témy, o ktorej si musím zisťovať hlbšie informácie. Samozrejme, inšpiráciu nachádzam v prírode, rastlinách, krajine a v živote okolo. Čo sa týka tvorby iných ľudí, často ma nabíjajú veľmi odlišné disciplíny ako je architektúra – to sa týka aj Čiernych dier  –  alebo napríklad keramika. Je dobré sledovať tvorbu iných ilustrátorov, ale pre inšpiráciu a nakopnutie je lepšie pozerať tak trochu „von z fachu“ do oblastí, v ktorých nie som doma a nie som nimi každodenne obklopená.

Pýtate sa iných, ako sa im ilustrácie páčia a čo v nich vidia?

Občas to skúšam na svojom partnerovi. Ale keď pracujem na ilustrácii, tak komunikujem aj s grafickým dizajnérom. Spätná väzba od ľudí, ktorí so mnou pracujú na projekte, je pre mňa v tvorbe najdôležitejšia.

linocut

Ako ste zvládli obdobie pandémie?

Pandémia sa ma zatiaľ výrazne nedotkla. Zmenu som pravdepodobne nepocítila aj preto, že mám malé dieťa. Väčšinu času ma doma zamestnávajú materské povinnosti a na izoláciu som  zvyknutá. V momente, ako môžem pracovať, doháňam všetko, čo ma čaká. Neprišla som počas pandémie o žiadnu prácu a ani jeden projekt sa našťastie nezrušil. To ale nemôžu povedať napríklad grafickí dizajnéri, ktorí zvykli pracovať pre kultúrne odvetvie a prišli náhle o akékoľvek istoty.

Ako vnímate všeobecne súčasnú situáciu v kultúre?

Počas tohto roka a pol sa ukázalo, kde sa v prioritách nachádza umelecký sektor a ľudia, ktorí sú v ňom zamestnaní. Mnohí prišli o prácu bez možnosti nájsť si náhradu. Ukázalo sa, že autority vôbec nemajú predstavu, ako umelecký sektor funguje. Okrem umelcov je totiž na nich naviazaný kopec ľudí od technikov, zvukárov a všetky pomocné povolania, ktoré sa odrazu ocitli na veľmi dlhú dobu bez pomoci a boli tí poslední, na ktorých sa myslelo. Verím, že samotná kultúra neumiera, no od našej spoločnosti dostala poriadnu facku. Ľudia si nájdu cestu ako tvoriť, no najprv budú musieť vyriešiť každodenné prežitie.