Firmy môžu rásť aj v čase globálnych zmien, kľúčom je správna stratégia

• Výrazné presuny moci, ekonomických centier a obchodu
  Spojené štáty zavádzajú clá, ktoré vyvolávajú odvetné opatrenia, zatiaľ čo mimo tradičných investičných centier vznikajú nové ekonomické „uzly“.
• Roztrieštený rámec daní a regulácií
  Regulácie a daňové pravidlá sa v jednotlivých regiónoch vyvíjajú odlišným tempom. Niekde sa prijíma minimálna globálna daň, inde sa aj naďalej odkláňajú od multilaterálnej daňovej politiky.
• Meniace sa technologické prostredie
  Na scénu postupne vstupujú noví hráči v oblasti generatívnej AI, ktorí spochybňujú dominanciu technologických blokov v USA a v Číne. Regulačné orgány ale nestíhajú držať krok s novými riešeniami a prípadné zmiernenie pravidiel by mohlo viesť k strate kontroly nad AI modelmi.
• Zmeny v dodávateľských reťazcoch, majetku a infraštruktúre
  Štáty prijímajú opatrenia na ochranu a diverzifikáciu dodávateľských reťazcov. Geopolitické napätie, ozbrojené konflikty, kybernetické útoky a klimatické udalosti však vyvíjajú silný tlak na globálne pôsobiace firmy.
• Demografické, technologické a kultúrne tlaky na pracovnú silu
  Starnutie populácie, nízka pôrodnosť, meniace sa preferencie zamestnancov či integrácia umelej inteligencie a potreba rekvalifikácie prinášajú zásadné výzvy pre pracovný trh.

Zatiaľ čo niektoré geopolitické riziká – napríklad obchodné vojny či presuny mocenských centier – zasahujú do všetkých sektorov, iné ovplyvňujú len vybrané odvetvia. Typickým príkladom sú demografické a kultúrne zmeny v pracovnej sfére, ktoré majú obzvlášť silný dopad na oblasť vedy a výskumu, ktorá stavia na zamestnancoch s vysokou odbornou kvalifikáciou a schopnosťou kreatívne riešiť problémy. Každá z týchto výziev však zároveň prináša aj príležitosti pre organizácie, ktoré sú pripravené flexibilne reagovať a inovovať.

Ako vyplýva z odporúčaní štúdie, firmy by mali geopolitické riziko vnímať nielen ako hrozbu, ale aj ako príležitosť. „Kľúčové bude sledovať pripravenosť firiem na nové alebo aktualizované požiadavky a zároveň identifikovať príležitosti, ktoré prinášajú meniace sa pravidlá. Volatilita sa postupne stáva novým normálom, čomu musia spoločnosti prispôsobiť svoje stratégie,“ vysvetľuje Pavol Adamec. Posuny mocenských a obchodných centier môžu napríklad otvoriť cestu k novým regiónom, lokalizácii dodávateľských reťazcov a získaniu alternatívnych zdrojov investícií. Rýchlo sa meniace technologické prostredie zas vyžaduje prehodnotenie IT infraštruktúry, dôveryhodné využívanie AI a zlepšenie kybernetickej a energetickej efektívnosti. „Organizácie, ktoré dokážu včas identifikovať potenciálne útoky a po incidente rýchlo obnoviť prevádzku, minimalizujú finančné aj reputačné škody a posilňujú dôveru zákazníkov, zamestnancov a dodávateľov,“ dopĺňa. 

Trvalý hospodársky rast však aj naďalej zvyšuje tlak na energetické, potravinové a vodné zdroje, ako aj na infraštruktúru, bývanie a technológie. Svetová banka odhaduje, že do roku 2030 sa dopyt po potravinách zvýši o 50 % v dôsledku rastúcej svetovej populácie, vyššej životnej úrovne a prechodu na západné stravovacie návyky v rozvojových krajinách. „Rastúce geopolitické napätie znamená, že v niektorých regiónoch môže dochádzať k zjednocovaniu regulácií, v iných naopak k ich väčšej roztrieštenosti. Ich podoba sa bude ďalej meniť v závislosti od politického kontextu,“ uzatvára Pavol Adamec. 

Viac sa dozviete v plnej verzii štúdie.