Štefan sa narodil v Nitre, vyštudoval Paneurópsku Vysokú školu v Bratislave. V roku 2013 nastúpil do KPMG na Slovensku, od roku 2016 je členom organizácie ACCA.
V našom rozhovore sa o Štefanovi dozviete, kto do neho vštepil pozitívne nastavenie k práci a životu, čo rád robí vo voľnom čase, ale aj o jeho pracovných začiatkoch.
Som Audit partner na zákazkách, zároveň sa venujem účtovnému poradenstvu pre poisťovne. Najmä pri aplikovaní nových štandardov, ktoré sú pre nich najrelevantnejšie, napríklad IFRS 17 projekty. Baví ma, že sa stále učím niečo nové. Neprejde deň kedy by som sa nepoučil, alebo nebol poučený niekým iným.
Bol by som rád keby všetkých čo sme tu v KPMG tá práca bavila tak ako baví mňa. Aby práca bavila a napĺňala všetkých ľudí tak ako mňa a sami sa chceli zlepšovať a boli motivovaní. Výzvou pre mňa je na súčasnej pozícii manažovať si pracovný čas a čas na rodinu a oddych.
Po škole som začínal v rodinnej firme, v ktorej som bol obchodným zástupcom. Vyrábali sme malinovky a prioritne som sa ich snažil predávať. Následne, po dvoch rokoch, som nastúpil do KPMG ako asistent.
Profesijne mám viacero vzorov. Všetci ľudia, s ktorými som pracoval ma nejakým spôsobom inšpirovali. Vždy som sa snažil niečo naučiť a vziať si od ľudí, ktorí ma viedli. Ale najviac ma ovplyvnil môj otec, ktorý mal k všetkému open-minded prístup, všetko sa dá, neexistujú problémy, na ktoré nie sú riešenia. To je podľa mňa dobrý prístup k práci a aj k životu. Neexistuje problém, ktorý by sme nevedeli vyriešiť. Toho sa snažím držať.
Úplne prvý deň si nepamätám. Pamätám si prvý deň na oddelení, kam sme prišli po všetkých školeniach a dva dni sme nemali čo robiť. Sme tam sedeli a pozerali sa na seba. Tak sme si pýtali prácu. Po chvíli mi kolegyňa vraví, že by som predsa len mohol niečo spraviť a dala mi zoznam vlajok, ktoré som mal stiahnuť a vytlačiť. Ja som si pomyslel a tešil sa, že som bol zapojený do veľkého nadnárodného projektu. Vysvitlo z toho, že tým chcela polepiť mužove auto, aby mu ukázala, v ktorých krajinách už na tom aute boli. To bola moja prvá pracovná úloha v rámci KPMG.
Ľudí. A kolektív. A druhá vec je to, že sa stále niečo učím, a že ma moja práca núti vyjsť z komfortnej zóny.
S rodinou. Čas, ktorý nevenujem práci, venujem rodine. A keď som bol menší chodieval som na ryby a vďaka deťom, ktoré som na to namotivoval, môžem chodiť na ryby opäť.
