Lýgia je rodená Bratislavčanka, vyštudovala Ekonomickú Univerzitu v Bratislave. Niekoľko rokov žila a pracovala vo Veľkej Británii, kde získala mnoho cenných skúseností aby dnes excelovala v tom, čo robí. Lygia o sebe prezradila, kto je jej veľkým vzorom, prečo ju práca s ľuďmi mimoriadne baví a akú hudbu počúva, keď sa chce nabudiť.
Vediem službu Talent Solutions, pomáham našim klientom riešiť nedostatok ľudí na finančnom oddelení. Starám sa aj o tím výnimočných kolegov, na ktorých som veľmi hrdá.
Na mojej práci ma najviac baví rozprávať sa s klientmi, snažiť sa im porozumieť, čítať medzi riadkami počas našich rozhovorov. Stretávam sa so CEO, CFO, alebo HR riaditeľmi, ktorí majú zaujímavý pohľad na svet. Sú to inšpiratívni ľudia, s ktorými by som sa rada porozprávala aj len tak, pri kávičke. Aj práve preto som vytvorila takzvané „Circles of Trust“, platformy, cez ktoré prepájam záujmové skupiny finančných alebo HR riaditeľov. Vďaka týmto platformám mám možnosť sa s nimi pravidelne stretávať a diskutovať o aktuálnych témach, ktoré ich trápia. A to je niečo, čo ma na tejto práci najviac baví. Mám šancu sa dozvedieť „informácie o hot topics“ od ľudí, ktorých sa to priamo týka.
V prvom rade je pre mňa veľmi dôležité, aby boli kolegovia v mojom tíme spokojní. Chcem, aby pracovali na projektoch, na ktorých vedia využiť všetky schopnosti a skúsenosti a zároveň, aby mali pocit, že klientovi dodávajú skutočnú pridanú hodnotu. Na druhej strane je tiež dôležité, aby aj klient bol spokojný a cenil si kvalitu našich ľudí.
Našou víziou je nielen rozširovať portfólio klientov, ale hlavne náš tím konzultantov a práve toto je naša najväčšia výzva. Nie je jednoduché nájsť kvalitných ľudí so správnymi skúsenosťami a s mysľou nastavenou na ďalšie vzdelávanie a zároveň zaručiť, že budú zdieľať podobné hodnoty, ako náš existujúci tím.
Našťastie máme v tíme aj šikovných interných „head hunterov“, ktorí aktívne oslovujú svojich bývalých kolegov a tak naša partička zatiaľ funguje naozaj dobre.
Moju kariéru som začala v Anglicku, kde som hneď po škole nastúpila na finančné oddelenie istej spoločnosti sídliacej asi 25 km od Londýna. S kolegami som si po osobnostnej stránke rozumela a každá úloha, ktorá vyžadovala komunikáciu alebo netradičné riešenia, mi išli veľmi dobre. Menej úspešné však boli moje pokusy o rekonciliácie v Exceli, kde mi vzorce neustále vzdorovali, a tak som začínala pochybovať, či kariéra na finančnom oddelení je pre mňa tá pravá.
Keď sa mi po dvoch rokoch naskytla možnosť pracovať pre istú konzultačnú spoločnosť venujúcej sa forenzným vyšetrovaniam a vyšetrovaniam reputačného pozadia firiem, vedela som, že je to pre mňa výborná príležitosť posunúť sa v mojej kariére ďalej. Síce aj tu som sa čiastočne musela venovať tajomnej kráse pivotných tabuliek, ale manažment spoločnosti našťastie veľmi rýchlo pochopil, že moja pridaná hodnota bude inde ako vo finančných analýzach.
Vďaka mojim jazykovým znalostiam som sa dostala na oddelenie „Emerging Markets“, kde som pomáhala robiť investigatívu pre veľké investičné banky, ktoré potrebovali vyšetriť pozadie firiem na území strednej a východnej Európy, do ktorých plánovali investovať.
A tak sa teda začala moja kariéra v Corporate Intelligence, ktorá mi o dva roky neskôr takpovediac pomohla otvoriť dvere do KPMG na Slovensku. Práca, ktorú robím teraz, je dosť odlišná v porovnaní s mojimi profesionálnymi začiatkami, ale je to tá najlepšia, najzaujímavejšia a najúžasnejšia práca, akú som si mohla len vysnívať.
Mojim najväčším profesionálnym vzorom je v prvom rade môj šéf Quentin. Naša spolupráca sa začala už v roku 2012 a za tých desať rokov sa vyvinula v pevnú spoluprácu, ktorá prináša viditeľné výsledky a verím, že aj obojstrannú radosť. Snažila som sa osvojiť metódy, ktoré denne vidím v jeho manažmente a tie sa snažím prenášať do nášho tímu. Jeho profesionalita, nadhľad, ľudskosť a v neposlednom rade jeho bystrý anglický humor, ktorý vnáša do našej každodennej práce, je niečo, čo si na ňom najviac vážim.
V mojom živote mám však ešte jeden vzor, ktorý pri mne stál doslova od môjho narodenia. Tým vzorom je moja mamina, ktorá sa aj napriek totalitnému režimu dokázala sa ďalej vzdelávať, naučila sa rozprávať po anglicky a hneď po nežnej revolúcii rozbehla úspešnú kariéru v medzinárodnom obchode.
Jej začiatky však neboli ľahké. Zo dňa na deň sa musela naučiť šoférovať, riadiť tím agronómov a zároveň manažovať očakávania britsko-amerického manažmentu. Prvé roky pracovala z domu a riadila svoj svet z našej obývačky. Ja som vtedy namiesto televízie počúvala jej rozhovory s kolegami a zákazníkmi. Napriek jej veľkej vyťaženosti zostal náš vzťah pevný a moja mama bude pre mňa navždy mojim vzorom a útočiskom. Tiež viem, že ja budem pre ňu vždy na prvom mieste. Podobne blízky vzťah si aj ja snažím budovať s mojimi drahými dcérami.
Samozrejme, bolo to síce pred 16 rokmi, ale ešte stále si pamätám, ako som v to októbrové ráno stála pred skriňou a vyberala si oblečenie so zámerom urobiť dobrý dojem a zároveň vyzerať štýlovo. Pamätám si prekvapenie, že vzťahy medzi kolegami sú až príliš kamarátske. V Anglicku som bola zvyknutá na chladnejší spôsob komunikácie. Medzi kolegami samozrejme existovali väzby, ale nenazvala by som ich kamarátstva a každý si držal profesionálny odstup.
Najprv som bola opatrná, ale časom som zistila, že dievčatám na FASe (teraz Deal Advisory) sa jednoducho nedá odolať. Napriek tomu, že väčšina z nich už v KPMG nepracuje, dodnes sme dobrými kamarátkami.
Na KPMG mám najradšej ľudí, ktorí tvoria našu kultúru. Napriek tomu, že za tých 16 rokov sa okolo mňa vystriedalo množstvo ľudí, vždy som si vedela nájsť okruh nových blízkych kolegov a zároveň zostať v pevnom vzťahu s tými, ktorí od nás už odišli.
Na KPMG mám rada aj to, že slogan „Come as you are, talent is what matters“ nemáme len na papieri, ale tým naozaj aj žijeme.
Najradšej trávim čas so svojou rodinou. Mám manžela Karla a dve dcérky, 14 ročnú Olíviu a 13 ročnú Améliu. Našu rodinu kompletne dopĺňajú ešte dvaja psy: poslušný a láskavý čokoládový labrador Teddy a roztopašná potvorka Zara.
Čím sú naše dievčatá staršie, tým je pre mňa dôležitejšie, že sa mi vedia zdôveriť a vypočuť moje názory, aj keď nie vždy sa s nimi stotožňujú. Sú vo veku, keď mi veľmi dobre vedia nastaviť zrkadlo a povedať kritiku. Na druhej strane sú aj neskutočne zábavné a vtipné, hlavne keď počúvam ich historky zo školy.
Čas strávený s nimi je pre mňa naozaj vzácny, občas však potrebujem byť aj sama so svojimi myšlienkami a zabehať si. V ušiach mi naplno hrá uplifting Trance&Techno a ja mám pocit, že letím závratnou rýchlosťou. A potom mi tie moje úprimné dievčatká povedia, že „Maminka, bežíš ako dôchodca!“.
Premeniť smútok na radosť a vyčariť ľuďom úsmev na tvári – ale k tomu možno stačí len vyštudovať psychológiu. 😊
