Predstavte si, že pripravujete ocenenie spoločnosti, pretože do nej zvažujete investovať vlastné peniaze. Máte vybranú konkrétnu spoločnosť, ktorá podľa dostupných informácií pôsobí v perspektívnom odvetví, má dobrú pozíciu na trhu a dopyt po jej službách by nemal byť problém. Prvý dojem je teda pozitívny.
Ak sa opierate o „čísla a fakty“, pravdepodobne zvolíte klasickú cestu a pripravíte ocenenie pomocou DCF modelu, aby ste si svoje investičné rozhodnutie potvrdili. Z finančných výkazov si zostavíte projekciu, prípadne využijete analytické odhady, vypočítate voľné cash flow (FCFF), stanovíte vhodnú diskontnú sadzbu (WACC) a model začne dávať zmysel.
Všetko vyzerá logicky až do momentu, kým nenarazíte na informáciu, že celé odvetvie je v danej krajine pod drobnohľadom regulačných orgánov. Potenciálny zásah by mohol mať zásadný dopad na fungovanie podnikania, dokonca až viesť k jeho zrušeniu. Podobné situácie sme už videli - napríklad v odvetví médií, kde regulačné zásahy viedli k obmedzeniu fungovania vydavateľstiev novín v Hongkongu, Rusku, ale aj v susednom Maďarsku. Niektoré vydavateľstvá dokonca kvôli externému zásahu museli skončiť.
V tejto chvíli sa oplatí zamyslieť, či už je takéto špecifické riziko niekde vo vašom oceňovacom modeli zachytené. Najčastejšie by mohlo byť zahrnuté v parametri Beta alebo v samotnej projekcii. Ak však Beta vychádza zo spoločností z rôznych krajín so stabilnejším prostredím a projekcie s týmto scenárom nepočítajú, môže zohľadnenie tohto rizika chýbať.
V praxi sa takéto riziko často odbije krátkym komentárom v tzv. disclaimri alebo hrubým odhadom bez väčšej hĺbky kvantifikácie. Ak však ide o investičné rozhodnutie zahŕňajúce vlastné peniaze, stačil by nám takýto zjednodušený prístup?