Zdravotníctvo na bode technologického zlomu: AI má potenciál zmeniť starostlivosť

Zdravotnícke systémy po celom svete čelia narastajúcemu tlaku. Starnutie populácie a predlžovanie priemernej dĺžky života výrazne zvyšujú dopyt po zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo financovanie a dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily za týmto tempom často zaostávajú. Podľa prieskumu spoločnosti KPMG, Global Tech Report 2026 zameraného na zdravotníctvo čelia organizácie nedostatku zdravotníckych pracovníkov, obmedzeniam migrácie a rýchlo sa meniacemu regulačnému prostrediu, čo ich núti hľadať nové, technologicky podporené riešenia.

Zdravotnícke organizácie výrazne investujú do digitálnych technológií. Až 40 % respondentov investuje do technológií 50 až 100 miliónov dolárov ročne, pričom väčšina týchto prostriedkov smeruje do základných platforiem, ako sú elektronické zdravotné záznamy (EHR), ERP systémy a cloudové riešenia.

Aj umelá inteligencia už dnes prináša hmatateľné výsledky. Takmer polovica manažérov (45 %) uvádza, že AI už dnes výrazne prispieva k finančným výsledkom a tvorí 31 až 40 % hodnoty technologických investícií.

Samotná výška investícií však nie je rozhodujúca, kľúčová je ich návratnosť. Dáta ukazujú, že zdravotnícke organizácie majú v tejto oblasti ešte priestor na zlepšenie. Väčšina organizácií (57 %) dosahuje návratnosť na úrovni 91 – 100 %, teda pod hranicou zisku. Pozitívnym zistením je, že väčšina organizácií dosahuje bod zvratu zhruba po jednom roku a 30 % už zaznamenáva návratnosť nad úrovňou pôvodnej investície.

Umelá inteligencia v zdravotníctve prechádza od pilotných projektov k širšiemu využívaniu. AI riešenia dnes využíva 66 % organizácií, čo je dvojnásobok oproti minulému roku. Viac než tri štvrtiny respondentov očakávajú, že v priebehu najbližších 12 mesiacov budú AI využívať vo veľkom rozsahu a 86 % už dnes integruje AI priamo do pracovných postupov, služieb a hodnotových reťazcov.

Najrýchlejšie sa AI presadzuje v administratíve a podporných procesoch, kde automatizácia prináša okamžité úspory času a nákladov. Potenciál umelej inteligencie sa postupne otvára aj v oblasti klinickej starostlivosti, najmä v diagnostike, plánovaní liečby a následnej starostlivosti o pacientov.

Hoci zdravotnícke organizácie investujú do digitálnych technológií, mnohé z nich zatiaľ nemajú nastavené dáta, riadenie ani pracovné postupy tak, aby z týchto investícií dokázali vyťažiť maximum. Lídri v zdravotníctve dnes stoja pred voľbou – buď pokračovať v postupných zmenách s obmedzeným dosahom, alebo sa pustiť do systematickej transformácie, ktorá umožní technológiám priniesť dlhodobé a merateľné zlepšenia v starostlivosti aj fungovaní celého systému.

Prieskum ukazuje, že väčšina organizácií postupuje opatrne. 44 % opýtaných čaká na overené technológie a len 23 % je pripravených zavádzať nové, prelomové riešenia vo väčšom rozsahu. Dlhodobú hodnotu však dokáže priniesť najmä koordinovaná a systémová transformácia, ktorá prepája technológie, dáta aj spôsob fungovania celej organizácie.

Výrazné slabiny sú však aj v riadení a odborných kapacitách. Až 42 % respondentov označuje za najväčšiu výzvu slabé riadenie a nedostatok expertízy, čo vedie k fragmentovanému rozhodovaniu a pomalej realizácii zmien. 

Zdravotná starostlivosť vstupuje do obdobia výrazných zmien, ktorých tempo sa bude v nasledujúcich rokoch zrýchľovať. Využívanie digitálnych dvojčiat, vzdialeného monitoringu pacientov, koordinačných centier či robotickej chirurgie sa očakáva v čoraz širšom rozsahu.

Kľúčovým faktorom úspechu však nebude len samotná technológia, ale aj schopnosť zdravotníckych organizácií prepojiť ju s kvalitnými dátami, jasným riadením a pripravenou pracovnou silou.