Európska ekonomika čelí ďalšiemu externému energetickému šoku, ktorý však bude mať odlišný charakter ako kríza v roku 2022. Vyplýva to z najnovšej štúdie spoločnosti KPMG, European Economic Outlook. Napriek spomaľovaniu rastu sa v súčasnosti neočakáva plošná recesia naprieč európskymi ekonomikami, pričom inflácia zostáva jedným z hlavných rizík nadchádzajúcich mesiacov.
Napätie v oblasti Hormuzského prielivu spôsobilo výraznú volatilitu na trhoch a znamená globálny šok s dopadom nielen na ceny energií, ale aj na širší okruh komodít a dodávateľské reťazce. Na rozdiel od roku 2022, keď išlo o viac lokalizovaný problém v Európe, súčasná situácia zasahuje globálne produkčné a obchodné toky.
Rast sa spomaľuje, no ekonomiku drží spotreba
Podľa analýzy KPMG sa očakáva spomalenie ekonomického rastu v Európe, avšak riziko recesie zostáva zatiaľ obmedzené. Kľúčovým pilierom rastu by mala zostať spotreba domácností, aj keď ju bude brzdiť zníženie reálnych príjmov v dôsledku vyššej inflácie. Slabší externý dopyt a sprísnené finančné podmienky budú zároveň tlmiť aktivitu podnikov. Významnú úlohu pri stabilizácii ekonomiky zohráva relatívne odolný trh práce, ktorý pomáha zmierňovať dopady rastúcich životných nákladov na domácnosti.
Prognóza ekonomiky eurozóny (na základe globálneho ekonomického modelu Oxford Economics)
Inflácia opäť rastie, centrálne banky zvažujú ďalšie kroky
Rast cien energií sa premieta do širších inflačných tlakov. Analýza KPMG odhaduje, že inflácia v eurozóne by mohla v roku 2026 dosiahnuť priemerne 3,1 %. Vyššie ceny energií zvyšujú náklady na dopravu aj výrobu a postupne sa prenášajú do cien ďalších tovarov a služieb. Európske centrálne banky sa tak ocitajú pred náročným rozhodovaním – balansujú medzi potrebou tlmiť infláciu a rizikom negatívneho dopadu vyšších úrokových sadzieb na ekonomický rast. Európska centrálna banka už signalizuje možné zvyšovanie sadzieb v priebehu roka.
Dopady naprieč sektormi: riziko pre turizmus aj priemysel
Nový energetický šok zasahuje rôzne sektory nerovnomerne. Obmedzenia v dodávkach palív predstavujú riziko pre leteckú dopravu a môžu ovplyvniť turistickú sezónu, najmä v ekonomikách silno závislých od cestovného ruchu. Priemysel zas čelí rastúcim nákladom a nedostatku kľúčových vstupov. Obmedzená dostupnosť niektorých surovín, ako je hélium či hliník, môže komplikovať výrobu v strategických odvetviach vrátane automobilového priemyslu a polovodičov.
Výhľad pre Slovensko
Podľa analýzy KPMG sa očakáva, že slovenská ekonomika porastie tempom 1,0 % v roku 2026 a 1,6 % v roku 2027. Slovensko tak patrí medzi krajiny s miernejším, no postupne zrýchľujúcim rastom. V porovnaní s regionálnymi ekonomikami, ako je Poľsko (odhadovaný rast 3,5 % v roku 2026) či Česká republika (odhadovaný rast 2,2 % v roku 2026), ide o pomalšie tempo rastu, čo odráža vyššiu citlivosť na vývoj v priemysle a zahraničnom obchode. Ekonomika tak zostáva zraniteľnejšia voči narušeniam globálnych dodávateľských reťazcov.
Obmedzený priestor pre vládne zásahy
Európske vlády čelia obmedzenému fiškálnemu priestoru, čo sa prejavuje aj v opatrnejšom nastavení podpory pre domácnosti a podniky. Na rozdiel od roku 2022 sú opatrenia viac cielené a časovo ohraničené. Dôraz na fiškálnu udržateľnosť tak znamená, že verejné financie budú poskytovať len obmedzenú podporu ekonomickému rastu v nasledujúcich rokoch.
„Výhľad európskej ekonomiky zostáva neistý a bude do veľkej miery závisieť od ďalšieho vývoja v oblasti dodávok energií a trvania súčasnej krízy. Aj keď základný scenár zatiaľ nepočíta s recesiou, kombinácia inflačných tlakov a oslabeného rastu predstavuje pre ekonomiku významnú výzvu,“ uzatvára Karol Balco.
Viac sa dočítate v kompletnej analýze KPMG:
