Zodpovedné využívanie umelej inteligencie začína vo vnútri organizácie

Používanie umelej inteligencie v práci prináša mnohé výhody. Od zvýšenej produktivity, efektívnejšieho využívania zdrojov, jednoduchšieho prístupu k informáciám až po nové príležitosti na generovanie príjmov. Ako však ukázali výsledky prieskumu Trust in AI spoločnosti KPMG, pri implementácii nových technológií je dôležité myslieť na ich zodpovedné a transparentné používanie, a to najmä v pracovnom prostredí. 

Podľa výsledkov prieskumu Trust in AI, ktorý realizovala spoločnosť KPMG v 47 krajinách sveta vrátane Slovenska, zaznamenali zamestnanci v uplynulom období viaceré prínosy využívania AI. Takmer polovica z nich tvrdí, že umelá inteligencia viedla k zvýšeniu výnosových aktivít v ich organizácii, rozvoju zručností a efektívnejšiemu zdieľaniu poznatkov. Pozitíva však sprevádzajú aj otázky z možných dopadov na pracovné zaťaženie a stres zamestnancov, ako aj obavy z nových pravidiel či neprimeraného sledovania na pracovisku. 

Tlak na zamestnancov potvrdzujú aj dáta zo Slovenska. Podľa nich sa až 32 % respondentov obáva toho, že ak nezačnú využívať umelú inteligenciu, bude to mať negatívny dopad na ich ďalšie pôsobenie v organizácii. Zamestnanci s nižšou AI gramotnosťou, napríklad starší ľudia, osoby s nižšími príjmami alebo bez vysokoškolského vzdelania, sú totiž podľa prieskumu ohrození tzv. „AI priepasťou“ – teda rizikom, že zostanú pozadu, pretože k umelej inteligencii buď nemajú prístup alebo jej nerozumejú a nevedia využiť jej potenciál. Výsledky tiež odhalili nelichotivý trend. Až štvrtina Slovákov si už nevie predstaviť dokončenie práce bez použitia umelej inteligencie, čo môže signalizovať oslabenie kritického myslenia, sociálnych zručností či schopnosti spolupracovať. 

Ako ďalej dodáva, zamestnanci potrebujú podporu, aby si dokázali vybudovať primeranú mieru dôvery voči AI – a aby pochopili, ako zodpovedne využívať jej nástroje a vyhnúť sa možným rizikám. Medzi tie najčastejšie patria únik citlivých dát, strata duševného vlastníctva či kybernetické hrozby. „Dôležité je, aby sa školenia a usmernenia k zodpovednému používaniu AI stali súčasťou bežného pracovného života – od zaúčania nových zamestnancov cez implementáciu AI v konkrétnych projektoch až po hodnotenie jej výkonnosti. Tak sa vytvoria zdravé pracovné normy a podporí sa schopnosť zamestnancov dôverovať AI primeraným spôsobom,“ uvádza Josiane Lang. 

Rýchly nástup AI spochybňuje tradičné modely vyučovania, a preto si vyžaduje neustálu úpravu učebných osnov. Cieľom je zabezpečiť, aby študenti dokázali fungovať vo svete, kde je AI bežným pracovným nástrojom – a aby zároveň rozvíjali schopnosti, ktoré tvoria základ líderstva, spolupráce a etického rozhodovania. Zistenia prieskumu spoločnosti KPMG ukazujú, že AI je medzi študentmi výrazne rozšírená, pričom väčšina z nich využíva voľne dostupné nástroje generatívnej AI. Študenti z nich jednoznačne profitujú – zaznamenávajú vyššiu efektivitu, jednoduchší prístup k informáciám, personalizovanejšie vzdelávanie aj nižšie zaťaženie a stres. Zároveň však hlásia negatívny dopad na kognitívne schopnosti a medziľudské vzťahy, ako aj nevhodné používanie AI. „Bez správneho riadenia hrozí, že budúca pracovná sila síce bude technicky zdatná a schopná pracovať s AI, no zároveň môže byť nedostatočne pripravená na prácu, ktorá si vyžaduje samostatné myslenie a kritické vyhodnocovanie bez spoliehania sa výhradne na umelú inteligenciu,“ upozorňuje Josiane Lang.

Pre vzdelávacie inštitúcie tieto zistenia znamenajú potrebu zaviesť programy, ktoré rozvíjajú schopnosť študentov kriticky pracovať s technológiami umelej inteligencie. Mnohé školy a univerzity však podľa výsledkov prieskumu v tomto smere výrazne zaostávajú. Chýba im jasná metodika, školenia aj komunikácia pravidiel, čo ohrozuje kvalitu vzdelania potrebnú pre dlhodobý úspech študentov. „Zákaz AI nie je realistické riešenie. Omnoho dôležitejšie je učiť študentov klásť otázky, overovať výstupy AI a kriticky s ňou pracovať – čo bude pre nich zároveň kľúčovou kompetenciou aj v budúcom pracovnom prostredí,“ dodáva Josiane Lang. Rozšírené využívanie AI medzi študentmi môže znamenať väčší dôraz škôl na tímové zadania a osobné stretnutia, ako aj zmenu spôsobov hodnotenia smerom k interaktívnejším formám – napríklad vo forme ústnych skúšok či riešenia úloh počas vyučovania. Rovnako dôležité však bude budovať kultúru akademickej integrity, v ktorej študenti budú vnímať AI ako pomocníka, nie ako skratku k výsledku.