Kľúčové zistenia:
- Globálne emisie z energetiky vzrástli v roku 2024 o 1 %, čím už štvrtý rok po sebe dosiahli nové rekordné hodnoty. Najväčším producentom emisií je aj naďalej Čína, v Európe však už šiesty rok klesajú.
- Celosvetový dopyt po energiách dosiahol nové maximum. Medziročne stúpol o 2 % na 592 exajoulov.
- Veterná a solárna energia rástli takmer deväťnásobným tempom oproti celkovému dopytu a o vyše 1 % narástla aj spotreba fosílnych palív.
- Dopyt po zemnom plyne celosvetovo stúpol o 2,5 %, ale spotreba ropy v krajinách OECD ostala po poklese o 0,7 % v predchádzajúcom roku nezmenená.
Ako ukazuje najnovšia globálna správa o stave svetovej energetiky – Statistical Review of World Energy 2025, ktorú pripravila spoločnosť KPMG v spolupráci s Energetickým inštitútom (EI) a konzultačnou firmou Kearney, svet smeruje k čoraz väčšej fragmentácii energetických trhov. Zatiaľ čo niektoré regióny sa znovu obracajú k fosílnym palivám, iné naopak urýchľujú prechod k bezuhlíkovým riešeniam a obnoviteľným zdrojom.
Vývoj v energetike
Dopyt po elektrine vzrástol o 4 %, teda rýchlejšie než celková spotreba energie, čo poukazuje na pokračujúcu elektrifikáciu svetovej energetiky. Najväčší nárast dosiahol v Ázii (5,4 %) a na Blízkom východe (5,3 %). Z pohľadu segmentov v roku 2024 najrýchlejšie rástli veterná a solárna energia, ktoré zaznamenali navýšenie o 16 %. Na dopyte po obnoviteľných zdrojoch energie sa najviac podieľala Čína (až 56 %), pričom aj ten globálne vzrástol o 7 %. Región Ázie a Tichomoria zároveň zodpovedal za 47 % celkovej svetovej spotreby energie.
Emisie CO₂ z energetiky vzrástli v roku 2024 približne o 1 % a dosiahli nové maximum – 40,8 gigaton ekvivalentu CO₂. Čína zostáva najväčším svetovým producentom emisií a zodpovedá za približne tretinu celkových emisií. Spolu s Indiou sa podieľali na 62 % celkového nárastu emisií v roku 2024. V Európe klesli emisie už šiesty rok za sebou a sú takmer o 16 % nižšie než pred desiatimi rokmi – aktuálne trikrát nižšie ako v Číne.
Produkcia ropy vzrástla v roku 2024 o 1,8 milióna barelov denne (b/d), čím dosiahla rekordných 94,7 milióna b/d. Na náraste sa podieľali najmä krajiny mimo OPEC+, napr. USA, Kanada, Brazília či Guyana. Pozíciu najväčšieho producenta ropy na svete si už šiesty rok po sebe udržalo USA a ich produkcia vzrástla o 9 % na 17,8 milióna b/d. Spotreba ropy v EÚ v roku 2024 stagnovala alebo mierne klesla. V OECD bola najnižšia od roku 1995.
Celosvetová produkcia zemného plynu v roku 2024 dosiahla 4 124 miliárd m³. Najväčšími producentmi boli USA, Rusko, Irán a Čína, ktoré spoločne zabezpečili 53 % celkovej globálnej produkcie. Spotreba zemného plynu sa v roku 2024 vrátila k rastu a stúpla o 2,5 %. Jeho podiel na globálnej spotrebe fosílnych palív pokrýval štvrtinu celkovej energetickej spotreby sveta.
Celosvetová spotreba uhlia dosiahla nový rekord – 165 exajoulov (EJ). Až 83 % tejto spotreby pripadalo na Ázijsko-pacifický región, z toho 67 % na Čínu. V Európe spotreba uhlia klesla o 7 % a po prvýkrát bol podiel uhlia na spotrebe energie v Európe nižší ako podiel jadrovej energie.
Produkcia jadrovej energie vzrástla v roku 2024 o 3 % a pokryla približne 5 % svetovej energetickej spotreby. Asi dve tretiny nárastu pochádzali z Francúzska a Japonska, ktoré uvádzali do prevádzky reaktory po dlhodobých odstávkach.
Za posledných 10 rokov rástla globálna výroba elektriny priemerne o 2,6 % ročne, čo je približne dvojnásobok tempa rastu celkovej energetickej spotreby. S výnimkou ropy sa zvýšila výroba elektriny zo všetkých zdrojov, pričom veterné a solárne elektrárne pokryli 53 % nárastu produkcie. Obnoviteľné zdroje vrátane vodnej energie zabezpečili 32 % celkovej spotreby elektriny. V rámci fosílnych palív zaznamenal najväčší nárast výroby zemný plyn.
Podiel veternej a solárnej energie na celosvetovej výrobe elektriny sa zvýšil z 13 % na 15 %. Za posledných desať rokov sa ich spoločná výroba strojnásobila. Najväčší nárast výroby bol v Ázijsko-pacifickom regióne (399 TWh), pričom 91 % nárastu zabezpečila Čína, ktorá sama zodpovedala za 57 % celosvetového prírastku. V roku 2024 bol pomer prírastku solárnych kapacít k veterným 4:1. Solárna energia navyše po prvýkrát v Európe prekonala uhlie.
Produkcia vodnej energie v roku 2024 mierne klesla o 1 %, hlavne v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok v Latinskej Amerike a Ázii. Napriek tomu zostáva najväčším obnoviteľným zdrojom elektriny na svete – zabezpečila 15 % celosvetovej výroby elektriny. Najväčšími producentmi vodnej energie sú Čína, Brazília, Kanada, USA a Rusko, ktoré spolu tvoria viac než polovicu svetovej výroby.
Dopyt po biopalivách v roku 2024 vzrástol o 3 % a dosiahol rekordnú úroveň 2,2 milióna barelov ropného ekvivalentu denne. Najväčší medziročný nárast zaznamenal región Ázie a Tichomoria (o 47 tisíc boe/deň), za ním nasledovala Severná Amerika (o 42 tisíc boe/deň). Dopyt po biopalivách v EÚ klesol o 11 %, a to najmä v segmente bionafty, kde zaznamenal pokles o 15 %.
Ťažba vzácnych zemín vzrástla v roku 2024 o 3,2 % a dosiahla 0,4 milióna ton. Čína si udržala dominantné postavenie s podielom 71 % na celosvetovej produkcii a 48 % na globálnych zásobách. Priemerné ceny kľúčových nerastov vo svete však klesli o 16 %. Najvýraznejší pokles zaznamenali uhličitan lítny, prírodný grafit a kobalt.
Dlhodobé investície do obnoviteľnej energie sa vyplácajú
Aj keď súčasná realita svetovej energetiky zostáva zložitá a fragmentovaná, dlhodobé investície do obnoviteľných a bezuhlíkových zdrojov energie prinášajú hmatateľné výsledky. Od roku 2010 sa podľa správy vďaka vetru, slnku a vode predišlo spotrebe viac než 1 370 exajoulov fosílnych palív a zabránilo sa vyše 100 gigatonám emisií skleníkových plynov. To zodpovedá takmer dvojnásobku celosvetových ročných emisií. Zároveň sa zvýšila efektívnosť globálneho energetického systému. V roku 2024 sme totiž spotrebovali o 7 % menej primárnej energie na zabezpečenie rovnakej úrovne spotreby ako v predošlom období. Tieto čísla ukazujú, že energetická transformácia síce nie je jednoduchá, no už dnes má merateľné prínosy.
„Budúcnosť závisí od schopnosti lídrov pokračovať v tejto trajektórii a pružne reagovať na nové výzvy. Energetická transformácia sa nespomalila, len sa stala náročnejšou,“ uzatvára Miroslav Talian.
O štúdii
74. vydanie správy Statistical Review of World Energy, ktorá tretí rok vychádza pod záštitou Energetického inštitútu (EI), zachytáva vývoj v energetickom sektore vo jednotlivých svetových regiónoch. Správa vznikla v spolupráci so spoločnosťou KPMG a konzultačnou firmou Kearney.
Viac sa dozviete v plnej verzii štúdie.
