Zamáva inflácia s hodnotou spoločností?

Nízka inflácia, ktorú sme si užívali v posledných dekádach, skončila a jej rast ovplyvní životný štandard širokej skupiny obyvateľstva. Preto sa táto téma dostáva znova do popredia. Ako spotrebitelia vnímame infláciu ako negatívny jav. Pociťujeme ju na vyšších cenách. Pre spoločnosti však vplyv inflácie nie je zďaleka taký jednoznačný a pre rôzne firmy môže byť diametrálne odlišný. Poďme sa preto pozrieť akými spôsobmi inflácia vplýva na hodnotu podniku.

Zjednodušene, inflácia ovplyvňuje spoločnosti v troch hlavných oblastiach:

Vplýva na peňažné toky, teda na výnosy a náklady.
Zvyšuje riziko a teda náklady na kapitál.
Znižuje relatívnu hodnotu odpisovania a daňových benefitov.

Vplyv na peňažné toky

Najviac rezonuje zdraženie pohonných hmôt, potravín, energií alebo stavebných materiálov. Určite ste si všimli, že percentuálny nárast ich cien je rôzny. Rastúca inflácia dovoľuje spoločnostiam postupne zvyšovať ceny, no nie všetky si môžu dovoliť zvyšovať ceny rovnakým tempom. Najviac budú z inflácie benefitovať spoločnosti so silným konkurenčným a vyjednávacím postavením, ktoré dokážu pretlačiť vyššie ceny u svojich zákazníkov a zaroveň nedovolia svojim dodávateľom navýšiť ceny v rovnakej miere. Podobným faktorom je aj rast miezd. Tie spravidla zaostávajú v časoch vyššej inflácie, čo taktiež pomôže firmám, ktorých výnosy rastú v dôsledku vyšších cien.

Riziko a náklady na kapitál

Inflácia so sebou nevyhnutne prináša neistotu. Čím je neistota vyššia, tým vyššie riziko investori znášajú a preto požadujú vyšší výnos. Bankári zvyšujú úroky a investori požadujú vyššiu návratnosť, ktorá pokryje infláciu a zároveň poskytne, pri vyššom riziku, atraktívny výnos. Vyššie úroky a náročnejší investori znamenajú pre spoločnosti drahšie zdroje. Ak si budú chcieť firmy požičať na svoju expanziu, musia svojim veriteľom vrátiť väčšiu časť svojich ziskov a potom zostane menej pre ich ďalší rozvoj. Tieto vyššie náklady sa prejavia v nákladoch na kapitál alebo inak povedané vyšším WACC-om (vážený priemer nákladov na kapitál, z angl. Weighted Average Cost of Capital). Vyššie náklady na kapitál spravidla znižujú hodnotu podniku.

Odpisovanie a daňové benefity

Niektorým spoločnostiam možno v dôsledku inflácie porastú výnosy aj náklady rovnakým tempom a teda si zachovájú nezmenenú maržu (na úrovni EBITDA). Napriek tomu však zostáva časť nákladov, ktoré nemajú peňažný charakter. Ide o náklady, ktoré spoločnosť síce nemusí vynaložiť, ale napriek tomu znižujú základ dane. Sú to najmä odpisy (prípadne straty z minulých období, ktoré si môže spoločnosť umorovať). Obstarávacie ceny, z ktorých sú odpisy vypočítané, sa vykazujú v historických cenách. V prostredí, kde rastú výnosy aj náklady v dôsledku inflácie, no odpisy zostanú rovnaké, musí spoločnosť efektívne zaplatiť na dani vyššiu časť zo svojich príjmov a sčasti stráca výhody daňového štítu z vynaložených investícií (alebo strát).

Okrem faktorov spomenutých vyššie sa inflácia vo valuáciách často používa ako argument pri určovaní terminálneho rastu. Teda udržatelného tempa rastu pri predpoklade nepretržitého pokračovania podniku. Napriek tomu, že inflácia je momentálne vyššia, jej dlhodobý výhľad zostáva nezmenený, pokiaľ neexistuje nejaký iný špecifický efekt (napr. zmena inflačného cieľa ECB).

Zhrnutie

Vyššie náklady na kapitál a strata daňových benefitov majú negatívny vplyv na hodnotu podniku. Aspoň za predpokladu, že si spoločnosť zachová minimálne stabilnú maržu. Ak sa jej však podarí pretlačiť rýchlejší rast svojich cien v porovnaní s nákladmi, môže jej hodnota dokonca narásť. V prípade, že vyššia marža bude mať väčší (pozitívny) vplyv ako je (negatívny) vplyv vyšších nákladov na kapitál a znehodnotenie daňových benefitov, hodnota spoločnosti porastie. Pre firmy, ktoré nemajú priestor a možnosti na zvýšenie svojej marže, bude však platiť opačný scenár.