Rok rekordných hodnôt v energetike

Rok 2023 bol rokom rekordov vo výrobe aj spotrebe energií. Väčšina trhov sa vrátila aspoň k dlhodobým trendom z roku 2019 pred zavedením opatrení spojených s pandémiou. Zmiernili sa aj problémy v dodávateľskom reťazci. Vyplýva to zo 73. správy Energetického inštitútu (EI) a spoluautorov KPMG a Kearney, Štatistický prehľad svetovej energetiky. Správa vychádza už od roku 1952 a analyzuje údaje o svetových energetických trhoch z predchádzajúceho roka. 

Spotreba energie bola v minulom roku na rekordne najvyššej úrovni. V porovnaní s predošlým rokom vzrástla celosvetovo o 2 %. Nárast o 1,5 % bol zaznamenaný aj v rámci spotreby energie z fosílnych palív. Predstavovala 81,5 % energie zo všetkých zdrojov, čo je na porovnateľnej úrovni s predošlým rokom. Výsledkom vysokého dopytu sa zvýšili aj emisie z energetiky a prvý krát prekročili 40 gigaton CO₂.

Minulý rok bol rekordný v mnohých ohľadoch, čo sa týka spotreby energie. Na najvyššej úrovni vôbec bola aj výroba energií z obnoviteľných zdrojov (vynímajúc vodné elektrárne), ktorá vzhľadom na predchádzajúci rok narástla o 13 %. Nárast bol pritom takmer výlučne spôsobený využitím veternej a slnečnej energie. Zo spotrebovanej primárnej energie pochádzalo 8 % z obnoviteľných zdrojov (bez vodných elektrární), resp. 15 % vrátane vodných elektrární.

V dôsledku stále prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine pokračovali európske krajiny v prehodnocovaní využívania zemného plynu. Po tom, čo v roku 2022 poklesol dopyt po plyne medziročne o 13 %, v minulom roku poklesol o ďalších 7 %.

Európa pokračuje v snahe znížiť svoju závislosť od plynu z Ruska. Od roku 2021, kedy z Ruska pochádzalo až 45 % dovezeného plynu, poklesol tento pomer v minulom roku na 15 %. Dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) už druhým rokom prevýšil dovoz plynu do Európy potrubím.

V Európe klesol podiel fosílnych palív ako zdroja primárnej energie prvýkrát od priemyselnej revolúcie pod 70 %, a to v dôsledku zníženia dopytu a pribúdajúcej energie z obnoviteľných zdrojov. Spotreba fosílnych palív klesla aj v Spojených štátoch amerických na 80 % celkovej spotrebovanej primárnej energie.

V rozvíjajúcich sa ekonomikách však trend obmedzovania fosílnych palív nie je tak výrazný. Výnimkou je iba Čína, ktorá sa stále viac zameriava na obnoviteľné zdroje energie. Hoci sa v Číne po skočení pandémie Covid19 opäť zvýšila spotreba fosílnych palív na nové maximum, ich podiel v celkovej spotrebe energie z rôznych zdrojov od roku 2011 klesá, a to na 81,6 % v roku 2023. Čína bola v minulom roku zodpovedná až za 55 % prírastku energie z obnoviteľných zdrojov, teda viac, ako všetky ostatné krajiny sveta dokopy. Prvýkrát tiež predbehla Európu v pomere energie na obyvateľa.

V Indii sa však, naopak, spotreba fosílnych palív zvýšila o 8 %, čo predstavovalo takmer celý nárast dopytu po fosílnych zdrojoch. Po prvýkrát sa v Indii spotrebovalo viac uhlia ako v Európe a Severnej Amerike dokopy.

V Afrike spotreba primárnej energie v roku 2023 klesla o 0,5 %. Fosílne palivá sa na celkovej spotrebe energie podieľali v 90 % pomere, pričom podiel obnoviteľných zdrojov energie (okrem vodných) predstavoval len 6 %.