Podnikanie prináša mnohé výzvy a vo finančných ťažkostiach sa môže ocitnúť akákoľvek firma. Naše analýzy však ukazujú, že firmy v konkurze a reštrukturalizácii často spájajú podobné znaky. Zameriame sa na ich štruktúru a to predovšetkým z hľadiska odvetví ekonomiky, ako aj ich veľkosti a výkonnosti firiem.
► Štruktúra podľa odvetví
Do reštrukturalizácie od roku 2020 do prvej polovice roku 2024 sa z hľadiska odvetví dostali predovšetkým firmy z oblasti stavebníctva (15 %), kovovýroby (14 %) a dopravy a logistiky (13 %). Po nich nasledoval veľkoobchod (11 %) a maloobchod (6 %). Podiel ostatných odvetví neprevýšil 5 %.
Zdroj: FinStat, analýza KPMG
Tento podiel do určitej miery zodpovedá aj štruktúre slovenskej ekonomiky z hľadiska počtu firiem v jednotlivých odvetviach. V oblasti stavebníctva pôsobí na Slovensku celkovo 12 % firiem, vo veľkoobchode je ich 8 % a v maloobchode 5 %. Výrazne menej firiem v porovnaní s reštrukturalizáciami však pôsobí v kovovýrobe (3 %), a doprave a logistike (5 %). Tieto dáta svedčia o tom, že spoločnosti z odvetvia dopravy a kovovýroby sa do reštrukturalizácie dostávali relatívne častejšie ako firmy z iných sektorov, kým počet firiem v reštrukturalizácii z iných sektorov sa výraznejšie neodlišoval od ich celkového podielu v ekonomike.
Zdroj: FinStat, analýza KPMG
* Uvedený počet firiem nezahŕňa mikro účtovné jednotky, finančné inštitúcie a firmy poskytujúce účtovné závierky podľa rámcovej účtovnej osnovy platnej pred 1. januárom 2014.
► Štruktúra podľa veľkosti
Z hľadiska veľkosti patrila väčšina firiem v reštrukturalizácii do segmentu mikropodnikov a malých podnikov.
Čo sa týka štruktúry firiem z hľadiska veľkosti aktív, z celkového počtu 74 firiem v reštrukturalizácií malo až takmer 90 % z nich celkové aktíva menšie ako 10 miliónov eur. Až na pár výnimiek (konkrétne Arca Investments, a.s. a Arca Capital Slovakia, a.s.) nepresahovali celkové aktíva firiem v čase ich reštrukturalizácie 30 miliónov eur. Po ukončení reštrukturalizácie sa objem aktív firiem mierne znížil – v priemere asi o 18 %.
Medzi najväčšie firmy v reštrukturalizácii z nefinančného sektora patrili Dedoles, s. r. o., Confal a.s., SEZ Krompachy a.s. a STM Power a.s.
Zdroj: FinStat, analýza KPMG
S celkovými tržbami firiem v reštrukturalizácii je situácia porovnateľná. Až 75 % firiem v reštrukturalizácii boli skôr menšie spoločnosti s ročnými tržbami do 5 miliónov eur. Priemerná veľkosť tržieb dosahovala približne 5,5 miliónov eur.
Zdroj: FinStat, analýza KPMG
Aj z hľadiska počtu zamestnancov sa v reštrukturalizácii ocitali najmä mikropodniky a malé podniky, t. j. firmy s počtom zamestnancov do 50.
Zdroj: FinStat, analýza KPMG
Autor článku
Ivan Beňovič
Associate
oddelenie Corporate Finance
► Ktoré finančné ukazovatele prezradia, že firme hrozia problémy?
Analýza vývoja finančných ukazovateľov firiem, ktoré sa dostali do finančných problémov a následnej reštrukturalizácie ukazuje, že takmer v troch štvrtinách prípadov nie je hlavným spúšťačom problémov firiem ich príliš vysoká zadlženosť, ale nízka ziskovosť a nedostatky v podnikaní ako takom (napr. pokles dopytu, strata zákazníkov, rast nákladov a pod.). Tie sa vo finančných výkazoch prejavujú najmä vo výkyvoch EBITDA – či už jej postupným poklesom v priebehu niekoľkých rokov, náhlym pádom v dôsledku rýchlo sa meniacich ekonomických podmienok alebo dlhodobo nízkymi hodnotami. Údaje naznačujú, že iniciátormi procesu reštrukturalizácie týchto firiem neboli banky, ktorým by firmy nesplácali úvery, ale ich obchodní partneri, voči ktorým boli v omeškaní s úhradou faktúr. Iba približne v desatine firiem je hlavnou príčinou vzniku problémov vysoká miera ich zadlženosti voči bankám.
Zdroj: FinStat, analýza KPMG
Bezprostrednou príčinou neschopnosti firiem splácať záväzky je ale nedostatočne vysoký koeficient likvidity. Ten bol u firiem v reštrukturalizácii v priemere až asi 20-násobne nižší ako priemerná úroveň likvidity ostatných firiem v ekonomike.
Okrem toho sa firmy v reštrukturalizácii od ostatných firiem v ekonomike líšia aj pomerom vlastného imania k celkovým aktívam. Kým agregovaný pomer vlastného imania k aktívam slovenských firiem sa zvyčajne pohybuje medzi 40 a 43 %, v prípade firiem v reštrukturalizácii je tento pomer dlhodobo iba okolo 10 % a často dosahuje negatívne hodnoty kvôli zápornému vlastnému imaniu.
Firmy v reštrukturalizácii sa nedostávali do problémov kvôli neudržateľnému čerpaniu bankových pôžičiek a následnej neschopnosti vysporiadať sa s vysokým úverovým bremenom. Hlavným dôvodom boli problémy s podnikaním, nedostatočná ziskovosť, nízka likvidita a z toho vyplývajúca nízka úroveň vlastného imania a kumulujúce sa záväzky voči dodávateľom.
► Z reštrukturalizácie do konkurzu a naopak
Reštrukturalizácia dáva väčšine firiem novú šancu. Ak firma úspešne prejde procesom reštrukturalizácie, ktorý sa skončí súdom schváleným reštrukturalizačným plánom, v 85 % prípadov ďalej pokračuje v podnikaní. Pozitívom tiež je, že približne 13 % úspešných reštrukturalizačných konaní sa pôvodne začali ako konkurzy, ale firme sa podarilo prejsť do reštrukturalizačného konania a úspešne získať schválenie reštrukturalizačného plánu súdom.
Asi v 15 % reštrukturalizácií však nastáva opačná situácia, kedy sa reštrukturalizačný plán nedarí plniť a firma sa časom – najčastejšie po jednom až dvoch rokoch – aj tak ocitne v konkurze.
► Ktoré firmy čelia reštrukturalizácii
V reštrukturalizácii sa najčastejšie ocitajú menšie firmy, hlavne z oblasti stavebníctva, výroby a dopravy. Spája ich slabšia finančná výkonnosť a to v problémoch so ziskovosťou, ktorá buď klesá alebo je dlhodobo neudržateľne nízka. Nie každá úspešná reštrukturalizácia je pre firmu definitívnou záchranou, ale ani vyhlásený konkurz nemusí nutne znamenať začiatok jej konca.
Ak vaša firma čelí výzvam, ktoré si vyžadujú reštrukturalizáciu, neváhajte sa čo najskôr obrátiť na našich skúsených odborníkov.