Posledné roky boli veľkou skúškou pre slovenské podnikateľské prostredie. Firmy čelili výzvam, ktoré za posledné desaťročia nemajú obdoby: pandémia koronavírusu, ktorá značne otriasla svetovou ekonomikou, následná vysoká inflácia a prudký rast cien vstupov, ale aj geopolitické napätie spôsobené vojenskými konfliktmi na Ukrajine a Blízkom východe. Na prvý pohľad by sa preto dalo očakávať, že počet firiem, ktoré sa dostali do konkurzu alebo reštrukturalizácie, oproti minulému desaťročiu vzrástol. Nie je to ale úplne tak. Štatistické údaje naznačujú, že v oblasti konkurzov a reštrukturalizácií sa vystriedalo niekoľko trendov.
Počet konkurzov sa približuje historickým maximám
Za posledných 15 rokov počet vyhlásených konkurzov dosiahol svoje maximum (398 prípadov) v roku 2014. Odvtedy začal postupne klesať a v roku 2017 sa pokles zastavil na čísle 223. Následne sa počet konkurzov viac-menej držal na rovnakej úrovni a nové minimum (167 prípadov) zaznamenal v roku 2020 vďaka pandémii COVID-19 a vtedajším prvotným štátnym opatreniam na ochranu podnikateľov. Od roku 2021 však ich počet začal opäť systematicky rásť aj napriek platnosti režimu ochrany podnikateľov a nástrojom štátnej pomoci proti pandémii. Tie vláda zrušila až v septembri 2023. Ku koncu roka 2023 bolo vyhlásených až 332 konkurzov, čo predstavuje najviac od roku 2016.
Keď sa pozrieme na počet vyhlásených konkurzov za prvý polrok 2024 (159 vyhlásených konkurzov), môžeme predpokladať, že ku koncu druhého polroku počet konkurzov dosiahne približne úroveň minulého roka. Tomu viac-menej zodpovedajú aj prognózy analytikov, podľa ktorých nebude v tomto roku počet konkurzov celosvetovo klesať. Tento trend bude spôsobený najmä slabou globálnou spotrebou, volatilitou cien vstupov a stále ešte relatívne vysokými úrokovými sadzbami.
Nárast počtu konkurzov v tomto roku môže byť ovplyvnený aj nárastom počtu novozaregistrovaných firiem. Len v roku 2023 ich počet medziročne stúpol o 7,2 %. Mnohé z nich však v krátkej dobe ukončujú svoju činnosť. Vďaka očakávanému obnoveniu ekonomického rastu a postupnému uvoľňovaniu menovej politiky (úrokové sadzby podľa všetkého dosiahli svoj vrchol v 2H 2023 a 1H 2024) sa v roku 2025 očakáva stabilizácia počtu nových konkurzov.
Pre úplnosť treba dodať, že najčastejším spôsobom ukončenia činnosti firmy na Slovensku je likvidácia a následné vymazanie z obchodného registra. Podľa dostupnej štatistiky sa aktuálne celkový počet firiem, ktoré každoročne ukončia svoju činnosť, pohybuje približne medzi 4 a 6 tisíc ročne.
Autori článku
Peter Rado
Senior Manager
oddelenie Corporate Finance
Ivan Beňovič
Associate
oddelenie Corporate Finance
Slovenské firmy sa vyhýbajú reštrukturalizácii
Trend reštrukturalizácií na Slovensku má opačnú tendenciu. Kvôli nízkemu záujmu o reštrukturalizácie zo strany firiem ich slovenské súdy vyhlasujú výrazne menej ako konkurzov. V poslednom období sa ročne povolí v priemere 20-30 reštrukturalizácií. Presnejšie povedané na jednu reštrukturalizáciu pripadá 10 až 15 konkurzov.
Zdroj: https://www.crif.sk/
Tak nízky počet reštrukturalizácií v porovnaní s počtom konkurzov však nebol na Slovensku vždy. Do roku 2017 – počas platnosti predošlej právnej úpravy – bolo reštrukturalizácií podstatne viac. V rokoch 2013 či 2014 ich bolo vyše 100 ročne a tvorili až takmer tretinu z celkového počtu konkurzov.
V dôsledku negatívnych skúseností s ozdravovaním veľkých podnikov sa však v roku 2017 podmienky reštrukturalizácií sprísnili. Jednou zo zmien bola požiadavka, že reštrukturalizácia musí viesť k uspokojeniu pohľadávok veriteľov najmenej na 50 % (menej iba s ich výslovným súhlasom). Sprísnenie podmienok viedlo k zníženiu počtu reštrukturalizácií medzi rokmi 2016 a 2018 až o 80 %. Pomer medzi reštrukturalizáciami a konkurzmi na Slovensku sa tak priblížil viac k Českej republike, kde je ich aktuálny počet v pomere ku konkurzom ešte o asi polovicu nižší ako na Slovensku.
Zdroj: https://www.uscourts.gov/statistics-reports/analysis-reports/bankruptcy-filings-statistics, https://www.gov.uk/government/statistics/monthly-insolvency-statistics-february-2024, https://www.insolcentrum.cz/, https://www.crif.sk/, analýza KPMG
Po tomto prudkom poklese počtu reštrukturalizácií v roku 2018 sa však ich počet napriek prísnym podmienkam začal postupne zvyšovať, aj keď už iba mierme – z 13 v roku 2019 na 26 v roku 2022, prípadne 21 v roku 2023. Doterajší trend v roku 2024 zatiaľ nenasvedčuje ich rastu.
V dôsledku značných rozdielov v legislatíve a procedúrach vedenia konkurzov a reštrukturalizácií sa tak Slovensko a Česká republika výrazne odlišujú od krajín ako USA a Veľká Británia. Tu sa v prepočte na obyvateľa realizuje o niečo menej konkurzov, ale podstatne viac reštrukturalizácií. Pre porovnanie, v roku 2023 na jednu zrealizovanú reštrukturalizáciu v USA pripadalo iba 1,4 konkurzu a vo Veľkej Británii ich bolo 1,8.
| Údaje za rok 2023 | Počet konkurzov | Počet reštrukturalizácií | Počet konkurzov na jednu reštrukturalizáciu |
|---|---|---|---|
| Slovensko | 332 |
21 |
15,8 |
| Česká Republika | 653 |
19 |
34,4 |
| USA | 10 229 |
7 070 |
1,4 |
| Veľká Británia | 2824 |
1567 |
1,8 |
Počet a dynamika vývoja konkurzov a reštrukturalizácií tak v mnohom závisia od vonkajších faktorov, akými sú právne prostredie a aktuálne ekonomické trendy.
Konkurz , ktorý by za iných okolností mohol byť reštrukturalizáciou, je preto premárnenou príležitosťou. Firma, ktorá by v inej krajine mohla prežiť a ďalej podnikať, u nás zanikne. Otázkou zostáva, či príčinu súčasného nízkeho počtu reštrukturalizácií a relatívne vysokého počtu konkurzov treba hľadať v špecifikách našej kultúry a ekonomiky, alebo či ide skôr o kombináciu náročnosti procesu reštrukturalizácie, nedostatku skúseností firiem s celým procesom a nízkeho počtu príkladov úspešných reštrukturalizácií v povedomí slovenského podnikateľského sektora. V každom prípade však stojí zamyslieť sa nad tým, čo v tejto oblasti môžeme zlepšiť.
V ďalšom blogu sa pozrieme, v akých sektoroch sa firmy do reštrukturalizácie dostávajú najčastejšie a čo iné ich spája.
